Tak som tu. Teraz som cestovateľ a som v Kandy hladný. Keď budeme mať prístup k internetu, pozriem sa do google maps, nech viem, kde som. Ideme do chrámu. Niku toto mesto nijak zvlášť nenadchlo, som jej vravel, zostaňme doma húpať nohami, bude kľud, pohoda, relax, internet. Život o kompromisoch, sme v Kandy a ideme do chrámu.
This is my life now.
Chrámov je v Kandy samozrejme viac ako na Slovensku. Budha sem, Budha tam, malý, veľký, zo zlata, vysmiaty, vypapaný alebo spí. Budha je pohoďák, chcel by som s ním ísť na pivo. Ale teraz sa to nedá. Čas plynie a my nepozorovane starneme. Povedal Ovídius, to viem, lebo som to opísal z ťaháku k príhovoru na stužkovú. Aj s ním by som chcel ísť na pivo. Aj s Lennonom, Aristotelom, Gándhím, Chaplinom, Ježišom, Teslom a ešte s veľa ďalšími ľuďmi. Lebo mám rád pivo. Krčmár by sa divil, z akého sme párty autobusu.
Raz o tom natočím film. Úvodná upútavka bude, ako si vykračujem na pivečko, vo dverách zakričím chalanom, necestujte toľko, budú vás bolieť päty. Hrobové ticho, strih. Zachráni to Lennon, vezme gitaru, Tesla opraví klímu, Gándhí s Budhom si dajú high five, Chaplin zbalí čašníčku. Bude to trhák, ja skokovo nadobudnem aktíva, kúpim si server a budem celý deň kukať na blikajúce diódy.
V chráme je zaujímavá vôňa, Budhove sochy vraj zo zlata, kvety, budhisti, hudba, sviečky aj vonné tyčinky a nekonečno topánok a šľapiek pred vchodom. Dnu vás pustia, len ak ste primerane oblečení. Nesmiete prísť v krátkych nohaviciach, mať odhalené ramená aj keď máte symetricky vypracované delty, napríklad ako ja. Kausika nás vopred oboznámil a tak sa s heslom vždy pripravený prehrabávam v kufri so šatami. Úlohu sme všetci zvládli s ľahkosťou, nie sme žiadni kultúrni burani.
Večera v Kandy – konečne niečo pre mňa
Nočný pohľad na chrám v Kandy.
Po návšteve chrámu zájdeme na večeru, moja jediná obľúbená časť cestovateľských zážitkov. Reštaurácia je na šiestom poschodí, vonku sa už zotmelo, z okna vidno hviezdy, slabé pouličné osvetlenie a pár áut v diaľke idúcich po svahovitej ceste. Nika nie je veľmi hladná, asi je už breatharianka, dá si len džús bez ľadu, bojí sa vody z kohútikov. Ja a Roman na to ideme s rozumom, objednávame si all you can eat za 1 200 rupií. Je to relatívne drahé, asi v kuchyni varí slávny šéfkuchár.
V reštaurácii dodržujú zvláštne pravidlo, Kausika ako náš miestny šofér musí sedieť pri inom stole. Zatiaľ sa nám nepodarilo prísť na dôvod tohto prístupu. Hádame, či sa tu hrajú na kasty, alebo či sa takto opláca vedenie reštaurácie za to, že im zabezpečia hostí. V reštauračnej časti pre hostí nie je žiaden domáci, večerajú v oddelenej miestnosti. Pripadá nám to zvláštne, pretože to nepoznáme. Po večeri sme sa pýtali Kausikeho, či bol spokojný s večerou a či mu nič nechýbalo. Vysmiaty bol ako lečo a my tiež. Dali sme si rybu, ovocie, ryžu, chilli s chilli, koláčiky, zemiaky s mäsom, polievku, pivo, znova ryžu a znova chilli.
Nika nám opatrne pripomína svoj plán z pripraveného itinerára. Nič z toho sa mi nepáči, ani trochu. Roman je v kľude, zrejme obľubuje cestovateľské aktivity, ešte sa aj teší. Som v tom sám.
Najbližšie tri hodiny strávime v aute, približovaním sa k veľkému kopcu, aby sme sa mohli priblížiť ešte viac k tomu kopcu po vlastných nohách, no nie iba tak, hop šup poď klobáska zjem ťa, ale pôjdeme v noci, peši, hore sa driapať gazilión schodov, aby sme videli východ slnka. Ja im nerozumiem.
Naposledy si vezmem svoj tanier a poprechádzam sa v sekcii koláčiky – ovocie. Rozlúčim sa s ryžou, chilli omáčkou, s Kandy a kapitulujem. Varia tu výborne. Odchádzame, nedáva to zmysel…
Tento článok je štvrtým pokračovaním srílanského denníka. PIATY DIEL NÁJDETE TU. Chcete si prečítať aj staršie časti? Kliknite na TENTO ODKAZ.
