Na Kolibu u Jogošíka som pred pár mesiacmi narazila na Facebooku. Páčilo sa mi logo, chalupa, lokalita aj komunikácia majiteľov. Dvaja Bratislavčania, mestské decká z Petržalky, sa vybrali do oravských kopcov žiť tak trochu v súlade s prírodou. Bez predošlých skúseností z tohto súdka, len tak, splniť si predstavy o dokonalom živote. Prvým krokom k úspechu je ten prvý krok. Je super, že stále viac a viac ľudí naberie odvahu a vykročí. Nedalo mi, a tak som im napísala, že by som o nich rada napísala.
Chalúpka na okraji Zázrivej
Kolibu u Jogošíka sme navštívili na konci februára. Síce už v Bratislave počasie nesmelo naznačovalo príchod jari, na Orave sa zima rozhodne nechystala dať posledné zbohom. Drevenú maľovanú chalupu blízko hlavnej cesty sme našli zasypanú snehom – takmer až do výšky okien. Pri vstupe nás privítali Aďa a Janko, majitelia koliby, ktorí však v mojej hlave asi navždy ostanú zapamätaní ako „Jogošíkovci“. Milí, veselí, usmievaví, scestovaní, pohostinní, výlet sa začal dobre.
Majitelia sú veľmi pohostinní. V Kolibe u Jogošíka sme dostali takéto kráľovské raňajky.
Veci sme si zložili do podkrovnej izby – malej, skromnej, ale útulnej, v ktorej nám nič nechýbalo – a vybrali sme sa na prechádzku dedinou. Zázrivú určite poznáte. Na každom kroku kúpite v drevených stánkoch parádne syry, v miestnych reštauráciách si pochutnáte na haluškách (a čaji s rumom) a v okolitých kopcoch objavíte desiatky krásnych cestičiek. Síce nie je koliba úplne v centre a ideálne sú asi presuny autom, nám dlhšia prechádzka problém nerobila a boli sme radi, že sme trochu prevetrali naše po zimnom spánku zlenivelé telá.
Večer sme sa s „Jogošíkovcami“ posadili za stôl v storočnej drevenici, ktorá je súčasťou koliby a z ktorej, po vybavení všetkých povolení, bude reštaurácia. A je sa na čo tešiť – Aďa a Janko nebudú ponúkať tradičnú oravskú kuchyňu, ale do regiónu prinesú osvieženie. Strava bude výlučne vegetariánska, z poctivých surovín od lokálnych dodávateľov, aj zo surovín, ktoré mnohí vo svojich kuchyniach možno bežne nepoužívajú. My sme mali šancu ochutnať nielen takéto jedlá, ale aj domáci kváskový a špaldový chlieb či zaujímavý levanduľový raw koláč. Na raňajky home-made bryndzová nátierka a praženica, káva, čaj, pečivo, mlieko či džem – na svoje si určite príde každý.
V zdravom tele zdravý duch
Okrem zdravej stravy vás uprostred oravskej prírody čakajú aj ranné či večerné hodiny jogy, keďže tá je spolu s behom ďalšou vášňou mladých majiteľov. V novozrekonštruovanej jogovej sále to vonia drevom a vonnými olejmi, hrá tam príjemná hudba, v rohu hreje piecka, steny zdobia originálne ilustrácie. Keď bývate u Jogošíka, pred raňajkami si môžete spolu s ostatnými hosťami zacvičiť a takto pozitívne naštartovať deň. Nám ranné cvičenie padlo vhod, nabilo nás skvelou energiou a o to lepšie sme si potom vychutnali kráľovské raňajky.
Novozrekonštruovaná miestnosť na jogu.
A kto je vlastne Jogošík? Je to brat známeho zbojníka Jánošíka, ktorý však na rozdiel od neho nezbíja, ale medituje na neďalekom kopci, užíva si život a krásu kraja. Rovnako, ako to od minulej jesene robia aj Aďa a Janko. Ak chcete aj vy, pokojne „Jogošíkovcom“ napíšte, určite vás radi privítajú – a to možno dokonca aj na dlhodobý pobyt. Majitelia sa netaja tým, že sa radi zapájajú do dobrovoľníckych a komunitných aktivít – ak chcete prísť a priložiť ruku k dielu, možno sa aj pre vás nájde miesto a šanca na splnenie predstavy o dokonalom živote.
