Vodič džípu nás statočne ponatriasal, už som rád, sme preč z parku a že vystupujeme. Ešte som kvôli nemu aj udretý na hlavu. Mal byť radšej rybár.
Presadáme do našej toyoty a je dobre, že je tak, ako je. Hladný som a to nie som rád. Ideme smerom na mestečko Dikwella, neviem prečo práve tam, už nekladiem otázky na tejto ceste. Spravíme si zastávku na jedlo, pre mňa je to higlight dňa.
Jedlo podpriemerné, rovnako ako táto fotka.
Stavili sme na klasiku, ktorú Nika nazýva čiken ryža. Ja som opäť kreatívny a objednávam si čilli čiken ryžu. Čilli je mocné, ale nie všemocné. Nemyslím si, že jedlo je úplne zlé, ale keď ani čilli neprebije takúto príchuť, tak je postavená na solídnych základoch. Jedine Nika to povie nahlas, že chutí ako po zhorenom elektrickom kábli. Súhlasím a usmievam sa na svet, potichu vďačný za čilli. Niku zachránil čerstvý džús z passion fruit. To je asi maracuja.
Koniec highlightu, nastúpime do auta. Nika zaspí, ja ju odfotím a to ju zobudí. Je to zaujímavá hra, cieľom je nazbierať čo najviac fotiek toho druhého, keď spí. Nika vyhráva, už má slušnú kolekciu, potom mi ukazuje fotky z dovolenky. Vidíš, tu spíš v aute, tu na pláži, tuto spíš na strome, vo výťahu, v jazere, na safari. Celý album. Čo z takej dovolenky máš? Nadarmo vysvetľujem, že spánok je cieľom celého ľudstva. Ľudia sa ráno zobudia, potom sa celý deň šuchocú po bytoch, domoch, v práci, v záhrade len preto, aby mohli ísť večer spať. Ľudia aj zvieratá podvedome spejú ku kvalitnému pravidelnému spánku. Máme to v DNA, ale ťažko sa o tom debatuje s niekým, kto nemá usporiadané priority a bojuje proti prírode.
Konečne pláž
Dorazili sme na Tangalle beach. Nika vybavila prestávku. Otvorili sa dvere na toyote, slnko mi udrelo kladivom do hlavy a o chvíľu po čiernych kruhoch začínam rozoznávať farby. Modré more, zlatý piesok, šumia vlny, víly tancujú. Je to prvýkrát, čo som na pieskovej pláži. Bol som predtým v Chorvátsku, tam bolo viacej štrku, vlny a víly rovnaké.
Tangalle beach, víly upravené photoshopom
Je to tu na parádu, chodíme bosí po piesku, v hlave mi hrá zvučka z Baywatchu. Skúsim bežať po pobreží, lebo som videl v telke, že keď chlap beží po pláži, tak oproti nemu uteká veľa mladých a fešných dievčat. Mám strašnú svalovicu odvtedy, ako sme nepríčetne kráčali celú noc do kopca na Adamovej hore, takže to vzdávam ešte v rozbehu. Niku zasiahla agresívna morská vlna, zamočila jej foťák aj brašňu, tak nie je v najlepšej nálade. Utešujem ju, že to vyschne a soľ si dáme na zemiaky. Alebo aj niečo iné si môžme uvariť.
V Dikwelle si zmeníme peniaze pre Kausikeho za vzorné odšoférovanie diaľkovej trasy, na trhu si kúpime ryby na večeru asi za 2,5 dolára, nejaké ovocie na raňajky a ideme sa ubytovať. Bývanie je luxusné. Vysoká pohodlná posteľ s princeznovskou sieťkou proti hmyzu, takou, čo sa nemôže prilepiť na telo a nešteklí vám nohy, kúpeľňa pod holým nebom – otvorená a rastú v nej paprade, pred izbou pokosená tráva, bazén.
Vľavo hore vila uprostred obrovskej záhrady, na fotke pod ňou originálna kúpeľňa, vpravo naša teraska a bazén s výhľadom na oceán.
V kuchyni sme zistili, že ryby sú nepitvané a tak Roman vyhral hlavnú úlohu šéfkuchára. Nakrájali sme k nim zemiaky a spravili si celkom fajn večeru. Po večeri dáme sprchu a pôjdeme spať, predsa len niekto musí zmysel ľudského bytia naplniť.
Tento článok je desiatym pokračovaním srílanského denníka. JEDENÁSTY DIEL NÁJDETE TU. Chcete si prečítať aj staršie časti? Kliknite na TENTO ODKAZ.
