Keď sme vyrážali do Bosny, známi sa nás pýtali, či nemáme strach. Bosna je totiž stále mnohými vnímaná ako nebezpečná destinácia, nás však cestovanie po krajine nevystavilo nijakým hrozbám. Dali sme na rady miestnych a navštevovali sme len dostupné lokality – nevybrali sme sa mimo chodníkov, kde stále môže byť nevybuchnutá munícia z čias vojny.
Po krajine sa cestuje zdĺhavo, chýbajú diaľnice a mnohé úseky sú náročné. Odmenou sú však dokonalé výhľady, priaznivé ceny, priateľskí ľudia a vynikajúca kuchyňa. Detaily o cestovaní do Bosny a po Bosne sme podrobne spísali v TOMTO ČLÁNKU. Nájdeš tam praktické info o letenkách, autobusových spojeniach, cenách + tipy na dobré reštaurácie a jedno výnimočné ubytovanie. Keď si chceš pozrieť viac fotografií z tejto cesty, pripravili sme TÚTO FOTO STORY.
ITINERÁR NAŠEJ CESTY
DEŇ 1
Z Bratislavy sme vyrazili ráno pred šiestou. Cieľovou destináciou bolo mesto Mostar vzdialené 930 kilometrov. Vypočítali sme, že s krátkymi prestávkami by sme to mohli zvládnuť za 10 hodín. Pôvodný plán bol preto zastaviť sa aj v Sarajeve, dať si tam neskorý obed, pozrieť si mesto a neskoro večer zaparkovať v Mostare. Cestu nám však skrížilo počasie, za Budapešťou začala príšerná búrka, ktorá sa s nami ťahala až do Bosny. Po bosniackych cestách plných zákrut a neosvetlených tunelov sme sa doslova len posúvali a bez jedinej prestávky sme do Mostaru dorazili za tmy. Nuž, plány sa nie vždy podarí splniť.
DEŇ 2
Druhý deň nášho výletu sme strávili v Mostare. Je to jedno z najkúzelnejších miest, aké som navštívila. Stretávajú sa v ňom rôzne svety. Náš európsky a pre nás trochu exotický moslimský. Pre turistu lákavé a zaujímavé, mnohí obyvatelia však vojnu stále neprehrýzli a ikonický most, ktorý tieto svety symbolicky spája, pre nich po obnovení nič neznamená. Alebo im skôr pripomína hrôzy, na ktoré by najradšej zabudli. Možno bolesť a utrpenie mnohých drží ďaleko od neho a niektorí na neho preto ani nikdy nevkročili. Žijú, alebo skôr len prežívajú, na tej „svojej“ strane. Viac o Mostare nájdeš v TOMTO ČLÁNKU.
DEŇ 3
Ráno sme sa vybrali do známej dedinky Blagaj, ktorá je od Mostaru vzdialená necelých 15 kilometrov. Je to jedna z najfotografovanajších lokalít v Bosne. Pod asi stometrovým útesom vyviera rieka Buna, jedna z najkrajších a najčistejších v Európe. Emir, ktorého sme tam stretli a ktorý nás loďkou vzal pod útes, nám prezradil, že na tomto mieste, pri prameni, je rieka pitná. Od tohto prameňa je pozdĺž rieky veľa rybárskych reštaurácií, kde sa výborne naješ pravej bosniackej kuchyne. Odporúčame minimálne jednu navštíviť.
V Blagaji je navyše priamo do toho istého útesu zasekaný starodávny moslimský kláštor, ktorý je ďalšou populárnou atrakciou. Jeho návštevu tiež odporúčame, najmä pre skvelý výhľad a miesto na fotenie z balkónov kláštora. Viac o Blagaji nájdeš TU.
DEŇ 4
Po raňajkách v jednej z mostarských kaviarní sme vyrazili k starobylému mestečku Počitelj, ktoré má očarilo na prvý pohľad. Toto miesto pri ceste po Bosne nemôžeš vynechať. Je unikátne najmä svojou architektúrou, keďže v ňom vo zvláštnej symbióze žijú stredoveké pevnosti s osmanskými stavbami. A výhľad z najvyššieho miesta pevnosti stojí za to! Viac v TOMTO ČLÁNKU. Cestou sme sa ešte zastavili v obci Žitomislić, kde sa nachádza krásny pravoslávny kláštor zo 16. storočia. Počas vojen ho viackrát zničili, no po roku 2000 ho opravili a dnes celý areál vyzerá skutočne nádherne.
Okolo obeda sme vyrazili do známeho Medžugoria, ktoré ma však veľmi sklamalo. Prečo? To sa dočítaš v TOMTO DENNÍKU. Naopak, čo nás v Bosne skutočne nadchlo, boli vodopády Kravica vzdialené od Medžugoria asi desať kilometrov. Ležia v blízkosti obce Gornji Studenci na rieke Trebižat, majú šírku viac ako sto metrov a spúšťajú sa z výšky takmer tridsiatich. Pod vodopádmi sa dá aj kúpať, ale voda je aj uprostred leta dosť studená. Okolo vodopádov sa nachádzajú malé bufety a od miestnych si môžeš kúpiť lokálny alkohol. My sme pár zaujímavých príchutí kúpili (mandarínka, granátové jablko, orech) a určite odporúčame.
DEŇ 5
Piaty deň v Bosne sme odštartovali po KRÁTKOM ROADTRIPE PO MAKARSKEJ RIVIÉRE. V pláne sme mali zastávku v Sarajeve, ktoré sme cestou do Bosny nestihli navštíviť. Opäť sa nám to nepodarilo, lebo cestou sme sa zastavili v niekoľkých nádherných bosniackych mestečkách a dedinách. Prvou zastávkou bol národný park Hutovo Blato, ktorý je známy najmä milovníkom vtákov a cyklistiky. Najväčšou atrakciou v parku je ale plavba v člne po močiari. Po asi dvoch hodinách sme dorazili do Jablanice, kde sa nachádza známa reštaurácia Zdrava voda. Ďalej sme sa kvôli krásnym výhľadom zastavili v dedine Donje Paprasko a Konjic. Konjic je ideálnou destináciou pre všetkých, ktorí by radi vyskúšali vodné športy. My sa tam na rafting určite vrátime.
V Konjici sme urobili rozhodnutie, ktoré zásadne zmenilo naše plány. Videli sme tabuľu, ktorá nás lákala k eko jazeru Boračko. Podľa tabule 20 kilometrov, nijak zásadne to nemalo ohroziť našu zastávku v Sarajeve. Boli sme vedľa ako jedľa. Cesta kľukatá, úzka, keď išlo oproti auto, niekedy sme museli pár kilometrov dole, do zákrut, cúvať. A potom znova hore a znova cúvať. K jazeru sme prišli po vyše hodine. Skutočne nádherné miesto a odporúčame, ak ti teda nevadí tá strastiplná cesta. Kým sme sa dostali späť na hlavnú cestu do Konjica, kde sme potom uviazli v svadobnom sprievode, bolo veľa hodín a tak sme sa už vybrali rovno domov. Nuž, Sarajevo sa nám vyhlo. Nie však nadlho. 🙂
Zaujíma vás BOSNA? Prečítajte si o nej viac: