Medžugorie je mestečko s takmer štyrmi tisíckami obyvateľov a nájdeš ho necelých 30 kilometrov juhozápadne od Mostaru. Je to odtiaľ na skok k vodopádom Kravica, takže je umiestnené veľmi strategicky a pridať ho do zoznamu atrakcií neznamená nijaké výrazné odbočky. Do asi 80. rokov žilo mesto najmä z pestovania ovocia, tabaku, hrozna a produkcie vína.
Čo sa stalo potom?
Šesť kamarátov, mladých ľudí, tvrdí, že sa im 24. júna 1981 práve v Medžugorí zjavila Panna Mária. Podľa ich slov videli ženu s dieťaťom v náručí, ktorá im naznačovala, aby k nej vykročili. Zo strachu tak neurobili, ale o deň neskôr sa na miesto vrátili a s Pannou Máriou sa dokonca stretli a rozprávali.
Do Medžugoria prichádzajú tisíce veriacich počas celého roka.
Ivanka Ivankovič, Vicka Ivankovič, Maria Pavlovič, Mirjana Dragičevič, Ivan Dragičevič a Jakov Colo tak prepísali históriu mesta, o ktorom dovtedy sotva niekto tušil. Podľa ich slov si ich na kopci Podbrdo Panna Mária vybrala za svojich vizionárov. Odvtedy patrí Medžugorie medzi najnavštevovanejšie pútnické miesta. Každý rok v ten istý dátum, 25. júna, sa v Medžugorí slávi deň výročia zjavenia. Do mesta prichádzajú stovky veriacich a to je veru skvelý biznis.
Keď hľadáš ticho a pokoj, môžeš ostať sklamaný
A presne taký pocit má človek, keď príde na jedno z najduchovnejších miest na svete. Predavači suvenírov, majitelia reštaurácií, čašníci, sprievodcovia, vyberači vstupného na parkoviskách, všetci sa prekrikujú a hulákajú. Ak očakávaš pokoj, zabudni – Medžugorie je jedna z najkomerčnejších zastávok na našich cestách. Miestami som sa cítila ako na thajskej tržnici. Cestu na legendou opradený kopec lemujú drobné stánky so soškami Panny Márie, pohľadnicami či obrázkami pápeža. Ako skvelý biznis sa ukázali aj palice, ktoré predavači natískajú najmä dôchodcom, pre ktorých výstup nie je najjednoduchší.
Cestu na posvätný kopec lemujú obchodíky so suvenírmi.
Rozumiem, že z niečoho žiť treba a miestnym nechcem vyčítať, že sa chopili šance a vybudovali si biznisy, keď sa naskytla príležitosť. Som len sklamaná, aký konečný dojem návšteva tohto miesta vo mne vyvolala. Chcela som vypnúť, vychutnať si prechádzku a vyčistiť si hlavu – keďže som si predstavovala, aké tiché, pokojné a duchovné miesto ideme navštíviť.
Zlatým klincom bol vrchol kopca, kde stojí socha Panny Márie a kam sa ľudia z celého sveta prichádzajú pomodliť. Im nevadia tie rodinky s deťmi, ktoré si tam robia piknik, naháňajú sa a vrieskajú po sebe? Možno sme len mali smolu a nevystihli ideálny deň, ale Medžugorie vo mne zanechalo skôr negatívne ako pozitívne spomienky.
Zaujíma vás BOSNA? Prečítajte si o nej viac:
23 komentárov
Náboženský fanatizmus, stredovek. Duševne narušení jedinci utekajú od reality, do sveta prízrakov a ilúzií.Nie sú nohami pevne na zemi, neveria sami sebe, je nebezpečné spoliehať sa na prízraky.
Dobrý deň, Mária. Ja to vidím tak, že každý má právo v niečo veriť, nezaslúži si byť preto označený za duševne narušeného jedinca.
Plne súhlasím s autorom článku.Pre zmenu som skalným návštevníkom Litmanovej a roky tam chodím výlučne, keď je tam kľud a pokoj, čím menej ľudí. Vtedy je tam ta práva atmosféra pokoja, kde človek pokojne môže vypnúť, nabrať duchovnú silu, rozjímať atď. Dokonca už aj oznámi sú tam, aby ľudia zachovávali pokoj a ticho. Mám veľký záujem navštíviť Medjugoriu a tiež som mal obavu, ako to tam bude s duchovným pokojom.
Dobrý deň. Veľmi pekne ďakujem za podporu. Tiež to vnímam tak, že určité miesta si vyžadujú určité správanie a najmä, mali by sme sa navzájom tolerovať a rešpektovať. Určite sa do Medžugoria vyberte, aspoň si budete vedieť urobiť vlastný názor. A ak sa tam dostanete,budem rada, keď si na mňa spomeniete a napíšete mi tu, ako ste to tam vnímali. 🙂 Prajem všetko dobré! Veronika
Dobry deň prajem Veronika, nie ste prva s takym ohlasom, mojich známych dokonca kňaz odmietol vyspovedať, áno na posvätných miestach sa má správať úctivo… Ale je zaujímavé, jak dotyční hneď útočia na osobu a jej názor, akoby tam nebo bolo… Keď už tak… Pán Ježiš mal vo zvyku s bičom vyháňať z posvätných miest kupčenie… Aj sv. Páter Pio, by to všetko porozbíjal…. No ale… Veď pravda vyjde najavo…
Dobrý deň, Veronika. Priznám sa, aj ja som veľmi prekvapená z reakcií, najmä očividných silných veriacich, od ktorých som čakala podporu, keďže som, asi naivne, očakávala, že sa im neslušné správanie na takom mieste páčiť nebude. Nuž ale, každý máme asi nejaký svoj pohľad a svoje hranice slušnosti a tolerancie. Ja som stále presvedčená o tom, že na určitých miestach je patričné určité správanie. Ďakujem za povzbudivý komentár a prajem všetko dobré! Veronika
Veronika, ak hladas telesny pokoj a nieje spojeny s duchovnym, videla a citila si to co pises. V duchovnom hladani ticha, pokoja aj relaxu, sa divas inym ❤, , i . Vtedy hufi ludi, krik deti a vsetko, je ako pozehnanim, jeden druhemu, odpojis sa od reality a z vnutra citis svoje ja, to co tam mas, akoby si tam uvolnila…. To odovzdanie sa do ruk Jeziss skrz Panny Marie, vidiet aj citit. Potrebujes tam ist s presvedcenim….to co si ty ziadala, iba fyzicky si dostala.
Mam uzasny zazitok ukazu zvatsovanie a skakanie slnka, s farbamy, dusevneho pokoja a rieseni. No aj ja, som to musela pochopit a chciet.
S pozehnanim Eva
Dobrý deň, Eva. Som rada, že ste tam našli, čo ste tam hľadali. Ja som dúfala, že nájdem aj tolerantných ľudí, čo sa, nestalo. A to nemá nič spoločne s miestom ani tým, prečo som tam išla. Podľa mňa je prirodzené, aby ľudia svoje správanie prispôsobili miestu, na ktorom sú. Prajem pekný deň a veľa krásnych zážitkov!
Vyznávači Medžugoria tá čo vám ta Veronika pichla do osieho hniezda že sa tak ohradzujete lebo taky príjemný pocit aký máte vy z Medžugoria tak väčšina normálnych ľudí má takýto príjemný pocit hneď keď vstúpi do prírody kde sú stromy, nepočuť hukot motorových prostriedkov a čistá energia len tak širší. Ale nepočula som že ako skončila ta mládež čo sa im zjavila panna Mária či azda tak ako na Slovensku v Litmanovej tie dve kofinky ?
Veronika bola si tam len fyzicky, pointa ti ani nie ze usla skor nikdy nedorazila. Skoda.
Pozdravujem, Ivo. Je pravda, že na väčšinu miest cestujem fyzicky… A nemyslím si, že keď som mala iný dojem, ako sa očakáva, že mi ušla pointa. Každopádne, ďakujem za reakciu, prajem príjemný deň a veľa pekných cestovateľských zážitkov. 🙂
MIal Veronika
bol som teraz na Silvestra znova po rokoch v Medjugorii a znova som sa vratil nadseny. Kedze poznam aj ludi co mali podobny dojem ako vy pokusim sa odhadnut ze preco. Myslim si ze najlepsie je ist s partiou ludi s ktorymi mate spolocny duchovny program a byt tam niekolko dni (prist len na par hodin nema velky vyznam), treba venovat cas modlitbe a duchovnemu programu celkove a dat si aj priestor na rozhovory s druhymi o duchovnych veciach- A treba si precitat aj posolstva ci Vas aspon nieco zaujme. Svoje robi aj priprava (napriklad ist na spoved ci modlit sa ruzenec uz pred cestou apod)
To je cesta ako nacerpat co najviac. Kazdy sme vsak iny, odporucam cerpat tam kde citite cerstvu vodu.
(podla toho co ste napisala mozno hladate pokoj duchovnych cviceni u jezuitov – tiez skvela vec a tiez odporucam na dlhsie a nielen na vikend – optimum aby to prinieslo ovocie je 9 dni ale vsetko lepsie ako nic 😀 )
Ad deti – mne deti nevadia naopak sa tesim, pretoze oni su buducnost. Ak potrebujete ticho treba prist v takom case ked tam ticho je, napriklad niektori z nasho autobusu chodili na podbrdo aj v noci (okolo polnoci) sa pomodlit ruzenec aby mali klud a ticho.
Dobrý deň, Michal. Teší ma, že ste z Vašej návštevy boli nadšený. A rovnako ďakujem za rady. Prajem krásny deň. 🙂 Veronika
Milá pani Veronika, práve dnes som so svojou manželkou navštívil Medzugorie, kde sa Mirijane zjavila Panna Mária. Putujeme, modlíme sa, zúčastňujeme sa Sv. omší. Ako kresťan verím v silu Panny Márie a vobec by som si nedovolil komentovať toto miesto Vašimi slovami, v ktorom každý z nás prežíva púť tak, akou duchovnou vyspelosťou a milosťou od Panny Márie je požehnaný. Ak by v Medzugorie neboli reštaurácie, verím tomu, že pisatelia ako vy by upozornili v prvom rade na to, že niet miesta pre nasýtenie desiatok tisíc turistov, ktorí ju denne navštevujú. Za ochranu prírody som aj ja, vo viacerých krajinách po svete robím so ženou výskumy na túto tému, ale v spojitosti s pútnickým miestom nenachádzam Vašu relevanciu. Viete, možno ste zvyknutá robiť recenzie na cestovanie, ale putovanie je o ceste duchovnej, tam sú Vaše slová iba subjektívnym postojom. Želám veľa požehnania !
Dobrý deň, Martin. Ďakujem za vyčerpávajúcu spätnú väzbu. Myslím, že moje slová sú rovnako subjektívnym postojom, ako tie Vaše. Prajem Vám veľa krásnych zážitkov a úspech vo výskumoch, myslím, že ich momentálne táto planéta potrebuje viac ako kedykoľvek predtým! Veronika
Zdravím Veronika, mali ste asi zlý deň na tieto veci. Musím povedať, že z môjho pohľadu som nezažil pokojnejšie miesto ako je Medžugorje. Môže to byť spôsobené aj tým že som tam zotrval celý týždeň, keďže som tam bol na púti a veľa sa modlil. Najkrajšie boli najmä večerné adorácie kde sa krásne spievalo, aj vo viacerých jazykoch. Celé to umocňovalo krásu tohto miesta, kde by som sa ešte určite rád vrátil. Skúste aj vy, možno prehodnotíte svoj názor. Pekný deň prajem 🙂
Dobrý deň, Erik. Som rada, že máte takéto pekné spomienky. Máte pravdu, možno je to tým, že sme jednoducho mali smolu, to aj otvorene priznávam. Určite tomu ešte v budúcnosti dáme šancu, Bosna ako krajina celkovo sa nám veľmi páčila a radi sa tam vrátime. Prajem krásny deň a všetko dobré do nového roka. 🙂 Veronika
Alžbeta má úplnú pravdu, novinárka tak veľmi plíživo dehonestiuje totot posvätné miesto, bola som tam je tm absolútny vnútorný pokoj
Dobrý deň. Mrzí ma, že nikto z vás, komentujúcich, asi nepochopil, čo som chcela povedať. Absolútne nijak nedehonestujem toto miesto, práve naopak. Snažím sa apelovať na ľudí, aby ho rešpektovali, rovnako aj seba navzájom. A zďaleka nejde len o toto miesto. Čím viac cestujem, tým viac pozorujem, ako sú ľudia neúctiví k prírode, zvieratám, kultúram, voči sebe navzájom. Prajem Vám krásny deň! Veronika
Dobrý deň prajem, pani Veronika. Je mi ľúto, že ste si z Medžugoria odniesli zlý dojem. Prečítala som si celý Váš článok. Viete, ono je to tak, že niekto vidí pohár poloplný a niekto poloprázdny. Záleží na tom, ako sa kto na to pozerá a čo hľadá. A možno ste len mali smolu. Možno ste očakávali niečo nadprirodzené a to sa neudialo. Ja som bola v Medžugorí 3x súkromne iba s manželom. Raz sme boli v nedeľu a to tam mali práve Taliani národnú púť, takže všade bolo veľa , veľa ľudí, len s ťažkosťou sme našli miesto na zaparkovanie a 2x sme boli v týždni , keď bolo ľudí málo. Ani raz som sa nestretla s hlukom a krikom predavačov. je tam síce veľa stánkov so suvenírmi, veľa reštaurácii ale kde sa pohybujú tisíce ľudí, tí sa potrebujú najesť a chcú si aj nejaký predmet na pamiatku kúpiť. Boli by sme sklamamí, keby sme si nekúpili ruženec, či iný suvenír s podobizňou Panny Márie. Ale nikde nám nikto nič nevnucoval, nikto na nás nepokrikoval. Cestou na Podbrdo i keď sme šli dole, sme stretávali ľudí, ktorí sa tíško modlili ruženec a niektorí kráčali i bosí po ostrých kameňoch. Na vrchu tiež boli ľudia v rôznych väčších i menších skupinkách a buď sa modlili pred sochou Panny Márie alebo v tieni stromov, prípadne oddychovali a pritom niečo pojedali a pili vodu po namáhavej púti hore kopcom. A keď si niekto rozbalí rožok, ktorý si doniesol a zje ho na mieste, kde sa dá posedieť na skalách v tieni stromov, viete, že inde také miesta moc neboli, tak to ešte nemusíme nazývať piknikom. Nie každý má na to, aby sa mohol najesť v reštaurácii. Moc behať sa tam nedá, lebo všade sú skaly a každý si musí dávať pozor kde stúpi, aby si nevytkol nohu. Všade bolo ticho a pokoj. Možno treba len zmeniť svoj pohľad na ľudí a brať ich ako ľudí so všetkým, čo k človeku patrí. Nič nie je len zlé alebo len dobré. Záleží, čo si z toho vyberieme a čo chceme viac vidieť a ako to chceme vidieť. Ako som písala na začiatku: pohár môže poloplný alebo poloprázdny.
Dobrý deň, Vlasta. Ďakujem krásne za komentár, teší ma, že ste tam našli presne to, čo ste hľadali. Ako ste napísali a priznala som to aj ja v článku, možno sme v ten deň len mali smolu. Mrzí ma, že nikto z vás, komentujúcich, asi nepochopil, čo som chcela povedať. Skôr mám pocit, že ste len všetci pobúrení, že som si dovolila napísať negatívnu skúsenosť z tohto miesta. Stojím si však za tým, že ak sa tam ľudia vyberú, mali by rešpektovať iných. Nie je to ani zďaleka o mojom pohľade na ľudí… Dať si desiatu pod stromom je niečo iné ako sa tam rozložiť s deťmi s hračkami a hádzať si tam loptu. Podľa mňa nie je na škodu vysvetliť deťom, ako sa kde majú správať. A vôbec nejde len o toto miesto. Čím viac cestujem, tým viac pozorujem, ako sú ľudia neúctiví k prírode, zvieratám, kultúram, voči sebe navzájom. Skrývať sa za to, že ľudia sú len ľudia, nie je na mieste. Práve preto, že sme ľudia a máme rozum, by sme mali vedieť, ako sa správať. Ktovie, ako by ste reagovali, keby ste sa tam prišli pomodliť pred nejakou ťažkou životnou skúškou a za vaším chrbtom by si deti hádzali loptu a pokrikovali by. Tento článok mal byť len apelom na ľudí, aby boli tolerantní a aby sa rešpektovali navzájom. Prajem Vám krásny deň! Veronika
dobry den prajem… a viete preco ste mali taky dojem? pretoze ste sa tam nesla modlit, nesla prosit, nesla dakovat, ale iba ste na vsetky veci nahliadala zvonka iba zo svetskej ako zvedava novinarka a preto ste v dusi ani nepocitila pokoj a ani ziadne Bozie milosti sa vasho zatvrdnuteho srdca nedotkli…denne sa tam uz cele roky deje mnozstvo zazrakov ci telesnych alebo dusevnych..skida, ze ste tam sli s nespravnym umyslom.. nastastie Medzugorie a vsetko co sa tam deje nestoji na takomto bezvyznamnom clanku..Boh aj tak uskutocni sam ako chce…Boh vam zehnaj.
Dobrý deň, Alžbeta. Ďakujem Vám veľmi pekne za komentár, aj keď ma trochu prekvapil. Dovoľte mi preto otázku – prečítali ste si iba titulok alebo aj článok? Jediné, o čom píšem je to, že ma zamrzelo, ako miestni obyvatelia toto miesto skomercionalizovali, pretože, podľa mňa, tam absolútne nepatria desiatky predajných stánkov a pokrikujúci predavači a za tým si stojím, je to môj úprimný názor. Tiež sa mi nepáčili návštevníci, ktorí tam robili hluk a zabávali sa a nevysvetlili svojim deťom, kde sú. Rušili tam všetkých, ktorí sa prišli pomodliť. A v neposlednom rade, ohodnotiť môj článok ako bezvýznamný, to Vám neberiem, ale nabudúce, či už tu alebo na inom blogu, Vás prosím, nehodnoťte osobnosť či „zatvrdnuté srdce“ človeka, ktorého ste v živote nestretli a nič o ňom, jeho živote a činoch neviete. V každom prípade, prajem Vám krásny deň a verím, že ešte dáte šancu aj inému nášmu obsahu a možno zmeníte názor. Veronika
Komentovanie je uzavreté