Stredné Slovensko nás už niekoľko rokov nezvyčajne priťahuje. Nie je to náš rodný kraj a nemáme žiaden racionálny dôvod, prečo sa tam jedného dňa túžime usadiť. Napriek tomu sa naše najobľúbenejšie miesta nachádzajú práve tam. Spomedzi všetkých najviac vytŕčajú Kremnické Bane, kde sme sa v septembri 2017 zosobášili.
Prvý raz sme Kremnické Bane navštívili na prelome jesene a zimy. Neplánovane. Vlastne si vôbec nepamätám, ktorý to bol rok, ako sme sa tam ocitli a čo sme tam robili. Išli sme po kľukatej ceste a z ničoho nič sme v diaľke videli kríž. Trčal tak zvláštne, akoby z cesty a na prvý pohľad to vôbec nevyzeralo, že je tam toho viac. Až keď sme prišli bližšie, zbadali sme, že v doline stojí aj krásny biely kostolík.
Po asfaltovej ceste sme zišli až k nemu a ocitli sme sa v rozprávke. Široko ďaleko nebolo vidieť nikoho, len hory a štíhle stromy. Krásny pokoj, ticho a nádherná príroda. Krajina postriebrená prvými mrazmi vyzerala idylicky. Ani neviem prečo, povedala som, že sa tam raz chcem vydať. Som šťastná, že sa mi to splnilo.
Stred Európy. Minimálne jeden z nich
S odstupom času musím priznať, že sa trochu hanbím, že som dovtedy o Kremnických Baniach nevedela vôbec nič. Kremnické Bane, vzdialené necelých päť kilometrov od Kremnice, sú v našich zemepisných šírkach populárne najmä ako bod, ktorý je (údajným) stredom Európy. Prečo údajným? O tento titul totiž už dlhé roky súperí viacero krajín, poľský dokumentarista Stanislaw Mucha o tom dokonca natočil film. My však budeme radi veriť, že práve náš stred je tým skutočným.
Slovenským stredom Európy je stred veže starobylého kostola sv. Jána Krstiteľa zo 14. storočia, ktorý je významnou národnou kultúrnou pamiatkou. Bol postavený tak, aby k nemu z každej z piatich priľahlých obcí (Kremnické Bane, Krahule, Kunešov, Horný Turček a Dolný Turček) viedla približne rovnako dlhá cesta.
Stred Európy označuje obrovský kameň s pamätnou tabuľou, keďže pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky práve tu položili aj základný kameň slovenskej štátnosti. Na Deň Ústavy SR by sa tam mali konať slávnostné zhromaždenia. To si ale dovolím spochybniť, keďže sme sa v daný deň brali a najväčším zoskupením pri kostole boli naši svadobčania. 🙂