Najstaršia štátom chránená lipa na Slovensku. To, čo zostalo po 700 rokoch. Podľa povesti lipu zasadil Matúš Čák Trenčiansky, posúdenie ponecháme na čitateľa. Obvod kmeňa okolo 10 metrov a výška stromu takmer 10 metrov umožňuje umelecky založenému návštevníkovi potláčaním schopnosti čítania s porozumením rozpoznať na fotografii dokonalý 10×10 metrový štvorec.
Samovysvetľujúca fotografia s rovnomenným názvom.
Snímka zachytáva autoritatívnu atmosféru prelínajúcu sa nevtieravým vnášaním osobného názoru do obrazu, ktorý je výsledkom pocitu duševného napätia.
Portrét s názvom „Statická práca“.
Na málo detailnom zábere môžme rozpoznať ťažký nákladný automobil nemeckej automobilky Mercedes-Benz, pravdepodobne model Actros 1843 prvej generácie so zdvihovým objemom 11,95 l a výkonom 315 kW (428 koní) pri 1800 ot/min a krútiacim momentom 2000 Nm pri 1080 ot/min. Je dostupný v nosnostiach od 18 ton a poháňaný naftovými motormi Daimler V6 a V8 s turbodúchadlom a medzichladičom. V pozadí Bojnický zámok.
Romantické jazierko pri zámku doplnené o igelitové vrece.
Zvody odpadovej vody sú plne funkčné.
Zachovalé zvyšky hradieb.
Zachovalé zvyšky hradieb, obraz druhý.
Južná, alebo iná strana vnútrobloku Bojnického zámku.
Heterogénne spojenie blokov oplotenia s plnou výplňou na členitom teréne. Vo vnútri jednodielny požiarny rebrík s protišmykovými stupňami bez ochranného koša z ušľachtilej ocele, pozinkovaný. Ukotvenie trojbodové. V pozadí opäť Bojnický zámok.
Fotografia s názvom „Šľachtické výhľady“.
Pohľad z okna Bojnického zámku, šľachtická komnata.
Jediná zachovaná fotografia z Bojnickej vyhliadky.
Názory na výklad dobového odkazu autora monumentu sa v umeleckom publiku značne rozchádzajú. Kým jeden prúd zastáva názor, že autor satiricky konštatuje stav spoločnosti ako taký – „Človek pod obraz“ a zároveň varuje pred nezvrátiteľným smerovaním do záhuby – šípka smerujúca nadol symbolizuje pád človeka (na dno), biely obdĺžnik predstavuje ničotu (prázdna jama). Druhá skupina sa prikláňa k názoru, že ide o vyjadrenie vnútornej nespokojnosti autora s dielom, respektíve obavu zostať nepochopený – vyobrazenie atléta pri hode oštepom, ktorý jednoznačne míňa cieľ. Medzi oboma skupinami sa vedú rozsiahle polemiky o príčinách voľby farieb autorovho odkazu. Kým druhá skupina zelenú farbu zdôvodňuje ako prirodzené prostredie atléta pri prevedení výkonu, prvá skupina zachádza ešte ďalej a zelenú farbu vysvetľuje ako blízkosť, spojenie človeka s prírodou. Čo ešte väčšmi podčiarkuje pesimizmus v kontexte odkazu a konzumentovi približuje silné emocionálne rozpoloženia autora.
Krvavo-červený muškát v areáli Bojnických kúpeľov.
Rastlina sa prirodzene vyskytuje v tropických a subtropických oblastiach, pôvodne dovezená z južnej Afriky. Je používaná ako okrasná kvetina, ale tiež ako liečivá a farbiarska bylina. Obvykle preferuje svetlé až slnečné miesto, priame slnečné svetlo alebo zaparkované automobily však vyložene neznáša.
Nasledujú dva pohľady umiestnenia muškátu a správneho striktného oddelenia možnosti parkovať za účelom pestovania šťastnej rastliny.
V pozadí lešenie a iný stavebný materiál na prípravu vertikálneho parkovania.
Fotografia „Názorová blízkosť“.
Autor zdôrazňuje harmóniu zdanlivo nesúrodých objektov so spoločnými prvkami. V popredí oddychová lavička v blízkosti zbernej nádoby.
Fotografia s výstižným názvom – „Stromy“.
Fotografia dokazuje autorovu hravosť a zmysel pre infúziu farieb. Menej skúsenému pozorovateľovi by sa mohlo zazdať akoby jediný objekt nekorešpondoval s komplexným dojmom, ktorý bol autorovým zámerom vyvolať zachytením práve takejto snímky. Jedná sa o nenápadnú žlto-železnú tyč umiestnenú v ľavej dolnej časti záberu. Pri sústredenom pohľade je nemožné si nepovšimnúť nielen takmer totožnú farbu listov v hornej časti záberu, popadané lístie zhodnej farby za druhým stromom sprava, ale aj niekoľko rovnako sfarbených listov v strednej časti ľavej polovice záberu, ktoré, keďže sú prikryté tieňom, svojím nenúteným prejavom úplne zaclonia výraz železnej tyčky, čím sa stáva nespozorovateľnou nevytrénovanému oku. Úžasný talent! Pri prezeraní hravých fotografií na výstave v Prahe získal práve tento záber výborné druhé miesto.
Fontána pre demineralizovanú Zuzanu.
Pite s rozumom.
Fotografia „Na malte“.
Zdanlivo bežný dovolenkový záber. Fotografa zaujalo prísne vymedzenie pracovného a prevozného priestoru, symetrické rozloženie váhy centrálneho objektu, rovnako ako aj praktické rozmiestnenie prvkov. Snímka zachytená takisto v areáli Bojnických kúpeľov.
Fotografia – „Socha, statická výzva“.
Vylezte mi na hrb.
*Disclaimer: Slová, vety a udalosti v popisoch fotografií sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť so skutočnými slovami, vetami alebo udalosťami je čisto náhodná. Vety, ktoré dávajú zmysel, neboli úmyslom autora.
Prečítajte si viac od Hatera:
