O pôrodoch vo všeobecnosti sa v spoločnosti hovorí ako o niečom negatívnom. Asociujeme si ich so slovami ako strach, bolesť, sú zahalené akousi negatívnou „reklamou“. Pôrod však môže pre ženu byť aj pekným zážitkom, najmä keď je vopred dobre informovaná, pripravená a čo je najdôležitejšie, pozitívne nastavená a nepoznačená negatívnymi príbehmi kamarátok či žien z internetových fór. Ako sa pripraviť na pôrod, aby prebehol v čo najlepšej psychickej pohode, v najbližších riadkoch poradí skúsená pôrodná asistentka a laktačná poradkyňa Janka Krpalová Mračková, ktorá popri práci vedie aj úspešný blog Lipirea zameraný práve na predpôrodnú prípravu a laktačné poradenstvo. Praktické tipy pravidelne uverejňuje aj na svojom profile na Instagrame.
V našom rozhovore sme sa zamerali nielen na to, v akom stave sú slovenské pôrodnice a či sú v nich pôrody pre ženy pozitívnejším zážitkom ako v minulosti, ale tiež a najmä na vlastnú prípravu ženy na pôrod. Ako sa pripraviť na pôrod po psychickej aj fyzickej stránke, ako si pomôcť správnymi cvikmi či bylinkami, ako správne dýchať a tlačiť, ako identifikovať samotný začiatok pôrodu, čo si zbaliť do pôrodnice a čo je zas baliť zbytočné, či mať alebo nemať pôrodný plán a ako ho zostaviť, ako je to pred pôrodom s klystírom a úľavovými polohami a omnoho viac. Myslím, že tému sme s Jankou vyčerpali na maximum a že pre vás budú informácie z tohto rozhovoru veľkým prínosom. Prajeme príjemné čítanie!
Ahoj, Janka. V prvom rade ďakujem veľmi pekne, že si prijala pozvanie na tento rozhovor. Ako sa dnes máš?
Ahoj, s radosťou som prijala pozvanie. Je veľmi prospešné rozoberať takéto témy. Príchod dieťatka na svet nemusí byť nevyhnutne negatívny a bolestivý zážitok, na ktorý sa žena bude snažiť zabudnúť, ale môže to byť aj krásna spomienka na celý život. Mám sa divoko, deti prázdninujú prevažne doma, a skĺbiť prácu s nimi je niekedy až nadľudská snaha. Ale dobre, kým sme zdraví, je všetko v najlepšom poriadku.
Začnem možno takou štandardnou otázkou. Prečo je podľa teba pôrod vo všeobecnosti vnímaný ako niečo negatívne, desivé, hovorí sa v jeho súvislosti najmä o bolesti a strachu?
Možno je to touto dobou, negatívne recenzie a zážitky sa ľahšie píšu aj na internete na diskusných fórach, aj zo samotného pôrodu a šestonedelia si zapamätáme vo väčšej miere to zlé ako dobré. Ak vidíte budúcu mamičku, máte s ňou chuť rozoberať svoj pôrod a najmä ju upozorňovať na situácie, ktoré ste reálne zažili. Avšak, každý pôrod je iný, a už samotné počuté či prečítané negatívum sa ukladá do podvedomia tehotnej a pracuje tam. Teda mamičky často očakávajú situácie, ktoré sa im vôbec nemusia stať. Očakávajú bolesť, hystériu, krik, tak ako to počuli alebo videli v televízii vo filmoch. Teda telo je pri pôrode aktivované enormným strachom a úzkosťou. Svaly sú stiahnuté a adrenalín sa pumpuje do tela v očakávaní toho najhoršieho. Prehnané úzkostné očakávania pôrodu môžu prispieť ku komplikáciám, ako sú napríklad aj vymiznutie kontrakcií z príliš veľkého napätia a strachu. Zvyšuje sa napätie svalov a tým aj bolesť. Namiesto toho, aby pri pôrode pracovali iba svaly, ktoré pomáhajú dieťatku von z maternice, sú stiahnuté všetky svaly. Tým, ktoré sú potrebné a vypudzujú bábätko von, prekážajú. Začína sa teda začarovaný kruh veľkých bolestí a napätia, a telo to neunesie, a kontrakcie zastaví. V ideálnom prípade by mali ženy prichádzať na pôrodnú sálu s pocitom, že sú schopné porodiť svoje dieťatko a nebojovať s bolesťou a kontrakciami. Máloktorá tehotná si svoj pôrod predstavuje ako pokojný a nekomplikovaný. V prípade, že nastanú nejaké komplikácie, ktoré ovplyvniť nevie, vždy tam bude niekto, kto sa jej bude snažiť pomôcť. Uvoľnenie tela a dovolenie kontrakciám vykonať svoju prácu je pri pôrode veľmi dôležité.
Téma pôrodov, slovenských pôrodníc, zastaraných a skostnatených metód v nich, neochotného a nepríjemného personálu sa v posledných rokoch na Slovensku intenzívne rieši. Je to u nás s pôrodmi ozaj také zlé alebo je už v týchto oblastiach badať pokrok? Čo konkrétne sa podľa teba za posledné roky zlepšilo a kde sú ešte medzery?
To bolo a bude asi vždy. V pôrodnici, tak ako všade inde, pracujú ľudia. A najmä pri pomoci druhým veľmi často prichádza v tomto povolaní k tzv. vyhoreniu. Avšak, posledné roky vidím veľký pokrok a snahu najmä v oblasti podpory pri pôrode a celkovo pozitívnu snahu pôrodníc o zlepšenie svojho renomé. Samozrejme, je veľa toho, čo zlepšiť. Najmä v oblasti popôrodného bondingu, na ktorom by bolo treba výrazne popracovať, vyčleniť nielen personál, ale najmä čas a priestor k jeho uskutočneniu. Ale to pri našich pôrodoch „ako na páse“ nejde. V niektorých pôrodniciach sa však už veľmi snažia, aby bol bonding čo najlepší, dokonca aj po cisárskom reze. Bohužiaľ je mojím veľkým sklamaním najmä podpora ženy po pôrode a pri dojčení. Aj keď aj osobne poznám úžasné sestričky, ktoré s ochotou pomôžu a poradia pri dojčení a v starostlivosti o novorodenca, predsa len je ich ešte málo. Žena si často pri prvej snahe dojčiť vypočuje, aké má malé/veľké/zlé bradavky a nikdy nebude dojčiť. Takáto sestrička nielen úplne zničí mamičke všetky pozitívne predstavy, ktoré mala, a celkom neoprávnene, ale ničí aj dobré meno pôrodnice a novorodeneckého oddelenia.
Ale poďme od pôrodníc preč. Ja som presvedčená, že minimálne rovnako dôležitá, ak nie dôležitejšia ako samotná pôrodnica či pôrodník, je vlastná príprava ženy na pôrod a jej nastavenie. Čo si myslíš ty ako odborníčka?
Presne tak, bábätko nerodí pôrodník ani pôrodná asistentka, ale samotná mamička. Prílišnú pozornosť venujeme tomu, kto „odrodí“ naše dieťa a zabúdame na to, že sme to práve my samy. Každý zúčastnený je len pomocnou rukou pri pôrode. Najväčšiu prácu robí práve mamička, jej telo, schopnosť uvoľnenia a taktiež dieťatko. Nezabúdajme teda ani na neho, je aktívnym účastníkom pôrodu. Rozprávajte sa s ním, hladkajte bruško, myslite na neho pri kontrakciách. Čím intenzívnejšia a častejšia kontrakcia je, tým bližšie ste k svojmu vytúženému dieťatku. Dýchajte pre svoje dieťatko, ak nedýchate vy, nemá dostatok kyslíka ani ono. Povzbudzujte sa navzájom, zahĺbte sa do seba. Tak ako vy, aj vaše bábätko je tvorcom pôrodu. Preto je vlastná príprava na pôrod veľmi významným pomocníkom k čo najlepšiemu pôrodu. Samotné pozitívne nastavenie, pokojné dýchanie, prerušenie hororových príbehov druhých žien hneď od začiatku, je takou prevenciou k negatívnym zážitkom z vlastného pôrodu.
Ako by mala vyzerať kvalitná domáca príprava ženy na pôrod? Na čo sa zamerať, čo nepodceniť?
Ku kvalitnej príprave patrí aj telesná príprava, ako napr. precvičovanie cvikov panvového dna, masáž hrádze či nácvik pomalého pokojného dýchania.
Vieš tehotným ženám poradiť aj nejaké konkrétne cviky, ktoré napríklad pomôžu bábätku dosiahnuť pred pôrodom ideálnu polohu?
Čo sa týka polohy, dieťatko sa môže samé otočiť i v deň pôrodu. Aj keď vo väčšine prípadov tomu tak nie je, nie je to nemožné. K takému domácemu otočeniu dieťatka patrí púšťanie hudby priložením slúchadla nižšie na podbruško, či tzv. rebozo technika so šatkou, kde partner, alebo pôrodná asistentka, pomocou šatky a striedavých pohybov uvoľňuje panvovú oblasť, a tým pomáha dieťatku k otočeniu. Toto sú tzv. domáce neinvazívne metódy, ktoré niekedy zaberú, inokedy nie.
Väčším strašiakom než samotný pôrod je pre ženy často obava z epiziotómie (nástrihu) alebo potrhania. Odborníci ako prevenciu radia ženám masáž hrádze, prípadne cvičenie so špeciálnymi pomôckami na to určenými. Čo je podľa teba efektívnejšie?
Odporúčam určite masáž hrádze, samozrejme s ohľadom na zdravotný stav budúcej mamičky, napr. pre ženu s častými zápalmi alebo rizikovú tehotnú takýto spôsob nie je vždy vhodný. Masáž sa vykonáva od cca 36. týždňa každý deň čistými rukami za pomoci oleja a mala by trvať asi tak 5 minút. Olejčeky používame buď slnečnicový alebo olivový za studena lisovaný alebo špeciálny bylinkový olej na ošetrovanie a masáž hrádze. Takisto je to s cvičením panvového dna a uvedomovaním si týchto svalov. Cvičiť sa odporúča až cez 100 cvikov denne, rozložených behom dňa. Panvové dno má totiž dvojitú funkciu, v tehotenstve musí udržať dieťatko v brušku mamičky, ale pri pôrode ho musí vedieť pustiť. Aby nás hlavička pri korunovácii neporanila, musia byť panvové dno a hrádza uvoľnená a zrelaxovaná. Brušný lis sa pri pôrode zapojí úplne prirodzene. Niektoré mamičky používajú špeciálny balónik na precvičovanie, avšak nemyslím si, že je vhodný pre úplne každú tehotnú ženu. Treba vždy použitie skonzultovať s gynekológom. Osobne som balónik nepoužívala ani pri jednom pôrode, pričom prvý bol s malým nástrihom, druhý už bez nástrihu. Takže porovnanie mamičiek, keď prvý pôrod mali bez používania balónika s nástrihom a druhý s používaním bez nástrihu, by som nebrala úplne ako stopercentné. Je možné porodiť bez nástrihu aj bez takéhoto nacvičovania. Avšak, ak je to vaša cesta, a gynekológ vám ho pri vašom tehotenstve odporučí, resp. nezakáže, prečo nie. Mnohé mamičky na neho nedajú dopustiť.
Existuje okrem týchto metód aj niečo ďalšie, čo vie ženám pomôcť čo najlepšie pripraviť pôrodné cesty na pôrod? Počula som napríklad o pití čajov z ostružiny malinovej, dokonca aj o sedacích kúpeľoch v takomto výluhu.
Áno, malina ostružinová patrí k výbornej príprave maternice na pôrod, a to pri bezproblémovom tehotenstve od 36. týždňa 1x denne a od 38. týždňa 2x denne. Maliník posilňuje svalstvo maternice a prispieva k rýchlejšiemu a ľahšiemu pôrodu. K osvedčeným pomocníkom patria aj ľanové semienka, ktoré sa rovnako od 36. týždňa gravidity pijú rozdrvené v nápoji či jogurte, urobením odvaru alebo sa namočia deň predtým a jedia len tak lyžičkou. Semienka, okrem toho, že sú výživné, pomáhajú vytvoriť hlien v pôrodných cestách, a tým uľahčujú priechod dieťatka na svet. Takou pridruženou výhodou je tiež pomoc pri vyprázdňovaní. A k takej najviac podceňovanej príprave na pôrod patrí aj samotný sexuálny styk, pretože spermie obsahujú prirodzené prostaglandíny, hormóny spôsobujúce kontrakčnú činnosť. Pôsobením na krčok aspoň 20 minút po styku napomôžu k jeho uvoľneniu a prípadne aj k skoršiemu začatiu pôrodnej činnosti. Samotný príjemný sexuálny styk zaplavuje telo oxytocínom, ktorý je taktiež veľmi prospešný pre spustenie kontrakcií. Existujú aj bylinkové výluhy, alebo, pokiaľ ešte neodtiekla plodová voda, aj celkový uvoľňujúci kúpeľ v bylinkách s prehriatím pôrodných ciest a chrbtice. K málo využívaným – avšak nemenej efektívnym spôsobom predpôrodej prípravy patrí aj vaginálna bylinková náparka. Používa sa od 38. týždňa fyziologickej tehotnosti 1x do týždňa na uvoľnenie svalstva panvového dna. Od termínu pôrodu ju môžete používať aj každý deň. Používajú sa na ňu najmä senné kvety.
Ďalšou kapitolou sú informácie o dýchaní pri kontrakciách a tlačení. Je to niečo, čo sa žena musí pred pôrodom naučiť alebo je to niečo prirodzené, čo v danej chvíli jednoducho bude vedieť?
Dýchanie pri kontrakciách je kľúčové pre celé zvládanie pôrodných bolestí. Pokojné dýchanie, pomalý nádych nosom a výdych otvorenými ústami výrazne napomáhajú k uvoľneniu svalstva. Hovorí sa: „Otvorené ústa, otvorený krčok.“ Dýchame do bruška, teda nádychom sa zväčší bruško a výdychom uvoľní. Ak dýchame pokojne, svoje myšlienky venujeme dieťatku, zavrieme oči a necháme kontrakcie urobiť svoju prácu, podieľame sa na najaktívnejšej prvej dobe pôrodnej. Čo sa týka tlačenia, treba si uvedomiť, akými svalmi tlačíme. Zapájame svaly panvového dna a tiež brušný lis. Tlačiť sa dá dvoma spôsobmi, pri oboch je najlepšie zatvoriť oči, aby ste sa plne sústredili. Prvý spôsob je s poriadnym nádychom nosom a dlhým zadržaním dychu a zatlačením do bruška, a ten druhý s nádychom nosom a hrdelným dlhým vydýchnutím a zatlačením. Ťažšie sa o tom píše, najlepšie je to priamo predviesť. Žena vie porodiť aj v kóme, takže to najdôležitejšie, čo by som k tlačeniu dodala, je plné sústredenie a zachovanie pokoja. Dieťatko sa tlačí kontrakciami von, vykonáva vnútornú a vonkajšiu rotáciu, takže vám bude nápomocné aj v tejto chvíli.
A ako je to s úľavovými polohami? Čo by si poradila ženám v tejto oblasti?
Počúvať svoje telo. To znamená, že ak sa vám bude žiadať chodiť, urobte to. Ak budete chcieť ležať, ležte. Počúvajte svoje telo, vie vám povedať, čo chce. Chvíľami to môže byť jedno alebo druhé. Niektoré mamičky používajú fit loptu a uvoľňujú si panvu pohybmi z boka na bok. Iné sú v polohe na štyroch. Je to veľmi individuálne. Polohou, ktorú si želá vaše telo, získa dieťatko najlepší priestor na priechod panvou.
Chúlostivou a často diskutovanou témou je klystír. Absolvovať, neabsolvovať?
Za mňa určite áno. Často sú mamičky v strese, boja sa, že sa „uvoľnia“ až natoľko, že im pri kontrakcii a zatlačení odíde aj stolica. Teda uvoľnenie tela zadržiavaním stolice nie je možné. Keďže hrubé črevo je veľmi blízko pôrodným cestám, nielen jeho vyprázdnenie pomôže k lepšiemu spriechodneniu hlavičky, ale aj prehreje pôrodné cesty. Klystír je v podstate teplá voda s mydlom. Ak klystír nestihnete, nič sa nedeje, zrejme popri kontrakciách budete často na toalete a črevo sa bude snažiť vyprázdniť aj samé. Niekedy sa tak deje prirodzene ešte pred nástupom kontrakcií. Naše telo vie, čo robí. Ak môžem, spomeniem močenie. Aj keď možno veľa pri prvej dobe pôrodnej nepijete, predsa len stres spôsobuje väčšie vylučovanie moču. Takže časté močenie je tiež veľmi dôležité.
V súčasnosti sú veľmi populárne pôrodné plány. Čo by mal pôrodný plán obsahovať a ako ho zostaviť?
Populárne u mamičiek a nepopulárne v pôrodniciach. Myslím, že pôrod sa nedá naplánovať, existuje veľa faktorov, ktoré ho ovplyvňujú. Ak chcete zostaviť pôrodný plán, treba ho prekonzultovať na poradniach s gynekológom. Mal by byť v bodoch a stručný, najlepšie, ak vám ho ešte aj potvrdí svojim podpisom, má o trošku väčšiu váhu. Lepšie ako pôrodný plán odporúčam si svoje predstavy odkomunikovať s personálom, v zmysle: „ Ak by to situácia dovolila a bolo by všetko v poriadku, bola by som rada, keby….“ Áno, ide to aj bez nástrihu, s položením dieťatka na bruško mamičky a s dotepaním pupočníka. Vždy však s ohľadom na zdravotný stav oboch zúčastnených, teda mamičky a dieťatka.
Ďalšia kapitola je balenie sa do pôrodnice. Prečítala som niekoľko článkov a blogov a mám pocit, že do pôrodnice by som odchádzala s tromi lodnými kuframi. Čo reálne by si žena mala zabaliť do pôrodnice? K samotnému pôrodu aj na dni, ktoré tam potom strávi?
Ideálne by si mala budúca mamička zbaliť najskôr menšiu tašku so základnými „must-have“ kúskami – teda nočná košeľa, papuče, pár pôrodníckych vložiek, toaletný papier. Od 8. mesiaca si treba zbaliť tašku, kde budete mať minimálne 3 nočné košele s elastickým výstrihom, na rozopínanie alebo špeciálne na dojčenie, a 1 alebo 2 kusy doma v zásobe pre prípad. Ďalej je dôležitý najmä vlastný príbor, miska, keď nestihnete popri bábätku v daný moment zjesť obed či večeru, šľapky do sprchy, mydlo alebo sprchová emulzia bez vône alebo s jemnou vôňou, šampón na vlasy, hrebeň, zubná kefka a pasta, osuška, výsledky vyšetrení, tehotenská knižka, kópia sobášneho listu či uznanie otcovstva, a iné už podľa seba. Pár plienok pre bábätko a nejaké oblečenie pre neho vám vie partner priniesť aj neskôr.
Zo svojich skúsenosti, aké ďalšie špeciálne vychytávky, pomôcky, produkty by si ženám poradila, aby mali k dispozícii počas pôrodu či potom na oddelení?
Určite je to fľaša s tzv. „sosáčikom“, z ktorej sa pohodlne napijete aj po ležiačky, ďalej aspoň 3 kusy špeciálnych popôrodných nohavičiek, ktoré využijete pri pohybe na oddelení a celé obdobie šestonedelia aj doma. Pri bolestivých bradavkách alebo samovoľnom kvapkaní mlieka z prsníkov môžu byť nápomocné mušle do podprsenky, zberače mlieka. Bradavky sú v nich vo vzduchu, ktorý ich lieči, a taktiež do nich odkvapkáva mlieko. Prsníky nie sú v mokrom, čo je dôležité ako prevencia vzniku kvasinkovej infekcie bradaviek.
A naopak, čo sú skôr zbytočnosti, ktoré sa zvyknú radiť, brávať o sebou a je to zbytočné?
Čo sa týka dojčenia – odsávačku mlieka možno nebudete potrebovať po celý čas vášho dojčenia nielen na oddelení, ale ani doma, takže preventívna kúpa nie je potrebná. Taktiež si ju bez problémov zoženiete. A na oddelení sú v obehu erárne odsávačky v prípade potreby. Ak investovať „pre istotu“ do odsávačky, tak do tzv. haky – kolektora materského mlieka, ktorý nie je finančne náročný a pritom je efektívny. Pracuje pomocou podtlaku a „let down“ (spúšťacieho) reflexu. Popôrodný vankúš alebo plávacie koleso pre deti, ktoré pomáhajú po nástrihu hrádze (pri sedení a ležaní) si viete zaobstarať v prípade potreby aj po pôrode – teda partner ho bez problémov kúpi v zdravotníckych potrebách a prinesie vám. Taktiež si treba zistiť pred pôrodom, či pôrodnica a šestonedelie poskytuje pôrodnícke vložky a podložky, ak áno, netreba si ich teda zbytočne brať so sebou.
A kedy má vlastne žena do tej pôrodnice vyraziť?
Takou prvou indíciou, že je čas vyraziť do pôrodnice, je odtok plodovej vody. Pri nej si treba všimnúť farbu, číra, ružová alebo zelená, poprípade zápach, a najmä približný čas jej odtoku. Vtedy treba ísť do pôrodnice prakticky do 1-2 hodín. Nástup pravidelných kontrakcií je ďalším dôvodom vyraziť do pôrodnice. Treba si odsledovať postupnosť kontrakcií, či majú rýchly alebo pomalý nábeh, a taktiež zvážiť vzdialenosť od pôrodnice. Pri pravidelne sa opakujúcich minútu trvajúcich kontrakciách je najlepšie ísť s ohľadom na zvyšovanie frekvencie, teda najlepšie v 10 minútových intervaloch. Pokiaľ sú kontrakcie čoraz častejšie v menších intervaloch, treba trošku spozornieť. Prvorodičke prvá, otváracia doba pôrodná môže trvať veľmi dlho, ale môže porodiť aj do 2 hodín, vtedy hovoríme o tzv. prekotnom pôrode. Určite je lepšie si svoje bolesti predýchať v pohodlí domova, a v pôrodnici stráviť kratší čas. Ďalej je to krvácanie, vymiznutie pohybov bábätka, bolesť za hrudným košom, zhoršenie videnia a koordinácie. To sú všetko dôvody, kedy treba ísť ihneď na urgentný príjem, či zavolať si sanitku.
Ak ženu sprevádza aj partner, čo by mal vedieť on, na čo má byť pripravený a aká je jeho hlavná úloha?
Jeho najdôležitejšia úloha je byť oporou. Nie každý muž to zvládne, majú totiž tendenciu situácie riešiť. Ale pri pôrode toho veľa neurýchlia a nevyriešia. Postupuje na základe vstupovania hlavičky do pôrodných ciest a taktiež za pomoci uvoľnenia mamičky. A najmä pri tomto uvoľnení môže byť partner veľmi nápomocný. Pre rodiacu ženu predstavuje v cudzom nemocničnom prostredí „kúsok domova“. Teda nemusí byť nejako aktívny, stačí, ak je pri nej, a podporuje ju psychicky. To znamená veľa krát zabúdaná pochvala a povzbudenie. Slovami: „Ide ti to výborne, zvládneme to, o chvíľu bude bábätko pri nás, som na teba hrdý, si úžasná, výborne dýchaš, výborne si zatlačila.“ urobíte určite viac ako si myslíte. Ďalšími funkciami partnera pri pôrode môže byť okrem podávania vecí z tašky aj masáž chrbta, ak si to mamička želá. Nie vždy totiž rodička znesie dotyky druhej osoby, akokoľvek ju má rada. A treba to rešpektovať a nebrať si to osobne. Teda partner by mal byť pripravený na to, že jeho žena nemusí byť na neho príjemná, nemusí byť v danej chvíli stelesnením lásky voči nemu. Chcela by som upozorniť, aby sa partner vyhol podávaniu ruky rodičke pri kontrakciách a tlačení, aby mu neublížila. Pri druhej dobe pôrodnej, teda samotnom tlačení, by mal stáť za hlavou a povzbudzovať svoju rodiacu ženu pri tlačení a pochváliť ju. Ak mu príde nevoľno, predsa len, na pôrodnej sále je teplo a stres, aby si rýchlo sadol alebo rovno ľahol, pretože všade je dlažba a dopad by bol veľmi tvrdý. Nie je sa za čo hanbiť, nebude ani prvý ani posledný, ktorému príde zle.
Mnohé ženy sa svedomito pripravujú na pôrod, no ich myšlienky často končia v momente, keď je dieťatko na svete. Čo však príde potom, mnohé netušia a sú nepríjemne prekvapené. Čo by mali vedieť o prvých minútach a hodinách po pôrode?
Niekedy sú aj príjemne prekvapené. Popôrodný bonding, položenie dieťatka na nahé brucho mamičky, prvé dojčenie, sú krásne okamihy. A celé šestonedelie pokračuje v tomto duchu. Môže sa však stať, že z nejakého dôvodu, či už zdravotného, alebo kapacitného v pôrodnici, mamičke s novorodencom nebol bonding dopriaty. Na oddelení, keď už budete spolu, si ho doprajte samy. Vyzlečte sa, vyzlečte bábätko do plienočky, položte si ho na seba telo na telo a prikryte mu chrbátik látkovou plienočkou. Vaše telo je ako dokonalý radiátor, zvýši svoju teplotu, aby dieťatko malo čo najlepšiu adaptáciu. Vôňa vášho tela, váš hlas a dotyky, budú pre neho ako balzam, a taktiež pôsobením hormónov šťastia podporíte dojčenie a spúšťanie mliečka. Veľa mamičiek prežíva sklamanie z nutnosti z cisárskeho rezu. Cítia vlastné zlyhanie. Ale niektoré veci naozaj nejde ovplyvniť. O to je bonding potom dôležitejší, aj pre zotavenie duše. V mnohých prípadoch sú okrem tohto sklamania prítomné problémy s dojčením či neochota personálu s pomocou pri ňom. Ak neprejavuje jedna sestrička ochotu pomôcť, spýtajte sa ďalšej, alebo poproste neonatológa, aby pomoc zariadil a venovali sa vám. Niekedy stačí jedno priloženie a dieťatko už to ďalšie zvládne samo. Dojčenie sa učíte, ako vy, tak aj váš novorodenec. Chce to čas a veľa opory. Ak náhodou nie je v nemocnici, majte pripravený kontakt na človeka, ktorý vám ju poskytne.
Máš aj nejaké dobré tipy pre čo najrýchlejšie zotavenie sa?
Vždy na prednáškach spomínam takéto prirovnanie: „Pôrod je výstup na tú najvyššiu horu sveta. Na vrchole je nádherne, a ten pocit neopísateľný. Cesta naspäť s dieťatkom v náručí však nemôže byť s rozbehom bezhlavo dolu. Veľmi škaredo by ste spadli. Krôčik po krôčiku treba zostupovať.“ Čo v preklade znamená, že šestonedieľka by mala najmä oddychovať, dopriať si veľa dotykov, bozkov a ovoniavaní svojho bábätka. Áno, v minulosti ženy porodili a išli robiť na pole… Ale nehovorí sa, koľko problémov mala mamička, koľko popôrodných úmrtí bolo, a taktiež sa zabúda na fakt, že okolo ženy a dieťaťa sa nonstop točila celá rodina. Rodina, vrátane samotných ďalších starších detí, všetci pomáhali s dieťatkom. Dnešok a minulosť sa nedá porovnávať. Nejde porovnať jablko s hruškou. Je to síce ovocie, ale úplne iné. Pomocnú ruku by mal podať partner. Ten by mal tiež selektovať „dobre mienené rady“ a návštevy, až ich bude chcieť samotná šestonedieľka. Výborný, nielen na zotavenie sa, ale aj na mliečko, je dobrý silný vývar. Ak už chcete za šestonedieľkou ísť, najviac jej pomôžete vhodným výživným jedlom. Prípadne, ak má ešte staršie dieťatko, vymyslieť mu nejaký program, zabaviť ho, aby mamička mala čas oddychovať. Áno, je potrebná aktívna pomoc okolia, ktorá mamičkám často chýba, ale iba ak ju sama chce.
Ďakujem Janke za rozhovor a poskytnutie fotografií, ktorých autorkou je Iveta Peterská, a tiež za TIETO TIPY, AKO ZAČAŤ S KOJENÍM. Ak si chcete prečítať niektorý zo starších rozhovorov, TU nájdete všetky praktické informácie o kozmetike v tehotenstve, TU rozhovor s političkou Vladimírou Marcinkovou o stereotypoch, predsudkoch a zladení kariéry a materstva, TU rozhovor s Mirkou Seňkovou z blogu Dúhová Mama, ktorá sa venuje osvete v témach neplodnosti, TU rozhovor s blogerkou Lapkinn o procese vyrovnávania sa s fyzickými zmenami počas tehotenstva a TU rozhovor s Riou Zeliskovou o tom, že tehotenstvo nie je pre každú ženu tým najkrajším životným obdobím.
