Hlavné mesto Slovenska je mojím domovom už vyše sedem rokov. Poznám mnohé jeho zákutia, schované uličky, dobré zmrzlinárne, vychytené reštaurácie aj dobré pivárne. Bola som na Devíne, opekala som na Železnej studničke, sánkovala sa v Horskom parku, korčuľovala sa na hrádzi, komentovala sochu Svätopluka na hrade, piknikovala v Sade Janka Kráľa aj som navštívila pamätník Chatama Sófera. Ale to asi každý, kto sa v Bratislave objaví. Stavím sa však, že na mojom zozname je jedno miesto, na ktorom nebol takmer nikto z vás.
Najkrajší výhľad na Bratislavu
V jedno letné sobotné popoludnie, keď som ešte pracovala pre TASR, som bola vyslaná urobiť rozhovor s kapelou Vidiek, ktorá sa chystala fotiť obal na nové CD v priestoroch Grand Hotel River Park na brehu Dunaja. Vôbec sa mi do toho nechcelo, bol víkend a najradšej by som sa váľala niekde pri vode. Miesto toho som mala trčať v hotelovom lobby bare čakajúc, kým fotograf nacvaká 600 záberov, aby si kapelníci vybrali ten jeden. Myslím, že trpiteľský výraz na mojej tvári bolo vidieť zdiaľky…
Potvrdilo sa nepísané pravidlo, že akcie, do ktorých sa človeku absolútne nechce, zvyknú vypáliť na jednotku. Nudné niekoľkohodinové fotenie sa behom minúty premenilo na parádny zážitok, ktorý sa v Bratislave podarí málokomu. Po bezpečnostnej inštruktáži a desiatkach upozornení a výstrah sme sa s kapelou a fotografom presunuli na strechu hotela a odtiaľ sme si to namierili priamo na heliport. Tomu sa povie photo shooting hodný hviezd!
Poďte si so mnou mrknúť Bratislavu z miesta, na ktoré sa len tak ľahko nedostanete. Jedine, že by ste niekde potrebovali pristáť so svojou helikoptérou. V tejto veci sa obráťte na manažment hotela.
Výhľad na Most SNP s ikonickým UFOm. Opomenúť nesmiem ani slávne petržalské paneláky, ktoré dotvárajú typickú panorámu.
Vily na hradnom kopci. Z hlavnej cesty som si nikdy nevšimla, koľko ich tam je. Aj z nich výhľad za niečo stojí, predpokladám.
Kapela Vidiek v akcii. To aby ste mi uverili celý tento príbeh. V pozadí Rakúsko. Na streche heliport. Nebola sranda vyštverať sa tam s celou tou technikou. A Janko nám aj zaspieval. Nakoniec to bola celkom dobrá sobota.
Na záver dňa sme si užili takýto pohľad.
PS: Ak by vás zaujímalo, kde nájdete môj rozhovor, odpoveď znie, nikde. Dodnes ho nevydali. Ani neviem, prečo. Asi výmena vedenia… A to je vlastne jedno. Bolo to milé, príjemné, vtipné a unikátne – ako mnohé iné zážitky, ktoré som počas svojej novinárskej práce zatiaľ nazbierala. Určite o nich napíšem aj ďalšie denníky.
