Cesta do Nuwara Eliya
Väčšinu cesty do Nuwara Eliya prespím. Kausika nájde hotel, ubytujeme sa. Konečne sa osprchujeme a s umytými zubami sa vydáme na krátku prechádzku smerom k centru. Spokojný som s hygienou, tak schválne cerím zuby na celú ulicu a vykrikujem, že nesmrdím. Má to slabé ovácie, takže reprízujem v slučke.
Vonkajšie posedenie, reštaurácia
Po 200 metroch natrafíme na reštauráciu. Roman je hladný, tak nás presvedčí, že my sme tiež a zastavíme sa na pizzu. Útulná reštaurácia je vybavená vonkajším posedením v záhradke. Milá obsluha, krásne prostredie, počasie fajné. Strávime tu viac ako dve hodiny.
Ochladilo sa. Odskočíme si do hotela vziať teplé oblečenie, poobzeráme si centrum mesta, zmeníme si peniaze a zájdeme na pivo. Keďže sme unavení, vraciame sa onedlho späť oddýchnuť si a prvýkrát po troch dňoch sa vyspať v posteli. Som v tom dobrý, tak spím v posteli súvisle až do 7:30 ráno, lebo o takom čase Nike zvoní budík. Takto to Nika zrejme plánovala, ale ja jej ukazujem, že sú aj iné možnosti a stále na polovicu spím. Nejak sa to zomlelo a o hodinu som znova sedel v aute aspoň s jedným okom otvoreným sledujúc ako ubieha krajina s chudými kravami popri ceste. Putujeme na čajovníkovú plantáž.
Travel Lover vo svojom živle
Keď zdiaľky vidieť v kopcoch veľký nápis MACKWOODS na štýl HOLLYWOOD a travel Lover je nalepený na skle a svietia jej oči, viem, že je koniec oddychu. Kausika zaparkuje a Nika behá hore dole s foťákom a fotí celý svet. Mňa pri čajovníku, Romana pri čajovníku, všetkých spolu pri čajovníku, seba pri čajovníku na druhom schode, na štvrtom schode, iný čajovník, čajovník s čajovníkom a v pozadí čajovník. Tristo fotiek s burinami. A ešte tu majú aj Vianoce.
Vianoce v Mackwoods
Vrecia s čajom pripravené na export
Je tu teplo ako v čakárni do pekla. Ideme do továrne, sprevádza nás Sumita. Neviem, ako sa to zbehlo, či to je dohodnuté, alebo sa to len stalo. Ešte trochu spím, všetko plynie. Sumita je drobná žienka v tradičných šatách, má dobrú angličtinu, stále sa usmieva a trochu šušle. Porozprávala nám celú históriu, opísala rôzne fázy rastu čajovníka a celý proces prípravy jednotlivých druhov čaju od zberu až po snobské sŕkanie z mini šálok s vystretým malíčkom v drahých gýčových kožených kreslách. Ako prechádzame popri vreciach s čajom pripraveným na export, Sumita ležérne poznamená, že tieto vrecia s vysušenou trávou majú hodnotu pol milióna rupií. Ktosi nahlas robil prepočty a vyšla mu cena približne 50 dolárov za kilo čaju. To ma nezaujíma, pretože vidím ventilátory. Mašiny, stroje, čo sa krútia. Sušia nimi čerstvé čajové lístky, no teraz ich nemajú zapnuté. Aj som chcel poprosiť Sumitu, nech nám ukáže vetry, ale nemala takú moc.
Sušenie čajových lístkov ventilátormi
Na konci prehliadky sa spolu odfotíme a každý jej dáme sto rupií. Roman vraví, že to nie je veľa, ale že sa nám to páčilo. Sumita vraví, že nevadí.
All inclusive, low cost
Je navarenené
Nakúpili sme zásobu čajov pre stredne veľkú dedinu a nastrkali sa do auta. Už sa vezieme, som hladný. Aj Kausika je hladný, mám podporu. V niektorej dedine Kausika zastaví a vyberieme sa peši do reštaurácie skúsiť niečo z domácej produkcie. Personál narýchlo upratuje smeti a prach spod stolov, zaujímavý prvý dojem. Hlad presvedčil, zostali sme a tak bolo dobre. Priniesli niekoľko druhov placiek, omáčok, vyprážané plnené také, aj neplnené také iné, aj také s chilli veci aj s viac chilli. Navarili luxusne. Účet asi 8 dolárov, pre 4 ľudí. Sú to frajeri.
Po asi 2,5 hodinách dorazíme k vodopádu. To je atrakcia pre každého. Miestni majú mydlo, turisti fotoaparáty, tak teda turisti fotia, miestni si perú a umývajú sa. Voda hučí, nepočuť vlastného slova a všetci sa tešia z padajúcej vody. Život.
Neďaleko cesty majú obchodníci rozložené stánky, predávajú vareno-pečenú zadymenú kukuricu, náhrdelníky, mango, náramky alebo farebné kamene. Podľa mňa sú to sľudy, ale nie som si istý. Mnoho z predávajúcich má rovnaký príbeh, zrejme najlepšie funguje. Obchodník s kameňmi má veľkú rodinu, strčí vám do ruky kameň ako darček, vzápätí spomenie svoju dcéru, ktorá zbiera zahraničné bankovky a mince, či náhodou by ste nepomohli rozšíriť zbierku. Neskúšal som, ale myslím, že zbiera aj rupie.
Jeden predavač je skiller. Po odpovedi na otázku „Where are you from?“ spustí bezchybnou češtinou a prepracovaným prízvukom „korále za padesát, náramky za sto padesát.“ Nika nakúpi veľa náramkov, ale zjedná cenu. Je žralok medzi ostatnými biznismenmi.
Pofotíme seba, aj Čechov, čo stretneme pri vodopáde, oni pofotia nás a ideme ďalej smer Tissa. Zjeme mango, ale ja som chcel radšej kukuricu.
Tento článok je siedmym pokračovaním srílanského denníka. NASLEDUJÚCI DIEL NÁJDETE TU. Chcete si prečítať aj staršie časti? Kliknite na TENTO ODKAZ.
