Denník Hatera

Rozložíme si osušky, Nika sa kochá výhľadom, ja čítam knižku. O chvíľu nám nečakaná vlna zaliala nohy, krekry a osušky. Pozreli sme na zamočenú osušku a tak si vravíme, že dnes sú celkom veľké vlny.

Ľudia aj zvieratá podvedome spejú ku kvalitnému pravidelnému spánku. Máme to v DNA, ale ťažko sa o tom debatuje s niekým, kto nemá usporiadané priority a bojuje proti prírode.

Počuj, Travel Lover, šak som ti povedal, že to spravím o dva dni, nemusíš mi to každý týždeň pripomínať. Teraz nemám moc času, lebo sa starám v útulku o choré mačiatka a včera mi pes zožral internet.

Vonku je ešte tma, stretneme sa s Romanom pri aute, no sme len traja. Kausika je v mojom tíme. Zaspal, tak sme ho šli zobudiť. Podobne ako ja, stále nemá otvorené oči.

Máme bazén. Ja a Roman sa bazénujeme a Niku štípu komáre. Plávame ako dve akvabely, zavoláme na čašníka, ktorý práve ide okolo, či predávajú pivo. Predávajú, tak pijeme pivo pri bazéne.

Kausika zaparkuje a Nika behá hore dole s foťákom a všetko fotí. Mňa pri čajovníku, Romana pri čajovníku, všetkých spolu pri čajovníku, čajovník s čajovníkom a v pozadí čajovník. Tristo fotiek s burinami.

Spoločne čakáme na svetlo zo slnka, aby sme ho videli na vlastné oči. Hneď po piatich hodinách ako zleziem z tejto obludy, chrstnem toto poznanie neosvieteným, nevzdelaným ľuďom do tváre.

Adamova hora má zvláštnu schopnosť a aj svojský zmysel pre humor. Keď si myslíš, že to čo vidíš pred sebou je posledná séria schodov a si na vrchole, hora ti veľkoryso odokryje ďalšiu stovku

Tak som tu. Teraz som cestovateľ a som v Kandy hladný. Keď budeme mať prístup k internetu, pozriem sa do google maps, nech viem, kde som. Ideme do chrámu.

Otvorím jedno oko. Stojíme pri výbehu slonov, možno je to celá zoologická záhrada. Už tuším, že je to plánovaná zastávka, budem musieť vyliezť z auta.