Časť posledná, klapka tretia
Pre Niku jeden z najlepších dní na Srí Lanke, pre mňa jeden z tých ťažších. Skoro ráno, keď ešte ani malý gekon pri našej posteli nemal oči do kríža, sme vstali. Lebo sme chceli, veľmi veľmi sme chceli. Nika vraví: „Bude to takto: Dikwella-Matara-Mirrisa-Welligama beach-Unawatuna-Galle-Dikwella.“
Ja vravím, dobre.
Klasická procedúra, ráno zima, je trochu pod mrakom, strčili sme sa Kausikovi do auta, Kausi tradične vytešený ako lečo, zapne si CD s lokálnymi interpretmi na vrchole slávy a znova sa hrkoceme do neznáma. Život je cesta.
Matara je relatívne veľké mesto, preplnené ľuďmi, tuk-tukmi, autami, obchodmi, trhmi a chaosom. Všade je pohyb. Pláž vyzerá pekne, ako väčšina pláží na tomto ostrove, zbytočne sa naháňať za inou. Ale my pôjdeme, lebo chceme, lebo môžeme.
Mirrisa a Weligama
Ideme ďalej do Mirrisy, stále je pod mrakom. Mirrisa je rovnako pekná, pláž a ľudia. Akurát je tu taký kopec pri pláži, na ktorý vedú kamenno-drevené poškodené schody, vstup na vlastné nebezpečenstvo a všetci sa tam chodia stádovito odfotiť kvôli panoramatickému výhľadu, ktorý som ohodnotil na šesť z desať. Sme stádo a máme o sto fotiek viacej. Za cenu riskovania vlastného života, zdravia a svetlej budúcnosti. Nikto nechce konštruktívne debatovať o pomere risku a zisku, čo vsadíš a čo dostaneš, tak som ticho. Drsný svet.
Pláž v Mirrisa a jej známy kopec, z ktorého je výhľad na celú pláž
Smer Unawatuna s prvou zastávkou na Weligama beach. Podozrievavé hlasy v mojej hlave sa pýtajú, prečo práve sem? Naplno som využil svoje vedomosti z hodín histórie na strednej a základnej škole a zapol na telefóne google. Weligama beach je najznámejšia surferská pláž v okolí. Ako správny huncút hovorím Nike – stavím sa, že tam budú nejakí surferi. Ako sme sa prechádzali po pláži, videli sme stotisíc surferov. Vidíš, som ti vravel… No niektorých ľudí nič neprekvapí. Zaujímavé bolo, že pláže boli čisté, napriek tomu, že boli verejné.
Weligama je známa srílanská surferská pláž
Korytnačia farma
Druhou zastávkou je korytnačia farma. Hlasy sa opäť ozvali, prečo práve sem? Naplno som využil svoje výnimočné schopnosti spájať neúplné fakty a tak som sa spýtal Niky. Dostal som čiastkovú, takmer až vyhýbavú odpoveď, a tak som si to poskladal sám. Zistil som, že Kausika zbadal reklamný banner a keďže to bolo popri ceste, tak zastavil. Na korytnačej farme zachraňujú zranené korytnačky a keď ich vyliečia, pustia ich nazad do mora. Sú to vlastne také korytnačie kúpele.
Majú aj liaheň, kde sa snažia zvýšiť populáciu ohrozených druhov. Spravia nám prednášku o rôznych korytnačkách a ich starostiach. Korytnačky sa delia na dve skupiny podľa toho, akým spôsobom vťahujú krk do panciera. Skrytokrky – dokážu stiahnuť krk a hlavu pod chrbticu a sú mi sympatické, lebo to robím aj ja v práci. Skrytohlavy – to sú tie nudné a schovávajú hlavu do panciera na ľavú alebo pravú stranu.
Takto sa pestujú korytnačky
Prinesú nám na ukážku vajíčko, položia mi ho na ruku a neviem, čo si o tom myslím. Ostatné korytnačie vajíčka sú uložené v piesku a nad každou skupinou vajíčok je ceduľka s popisom druhu. Ako keď si nasadíte paradajky. Je to vlastne taká korytnačia pôrodnica. V bazéne majú niekoľko malých korytnačiek a jednu obrovskú. Chýba jej plutva, má poškodený pancier a problémy s plávaním. Zrazil ju motorový čln. Už nikdy sa nevráti naspäť do mora. Je to vlastne taký korytnačí hospic.
Korytnačie vajíčko
Unawatuna
Celkom pekná pláž, komercia na vzostupe. Bary, slnečníky, množstvo ľudí. Tu sa okúpeme a užívam si to so všetkým naplno. Pláž je strmá, prudko sa vnára do mora, obrovské vlny ma oplieskajú o hladinu, ešte väčšie riasy sa mi motajú okolo krku a premenia ma na vodníka. Po ďalšej vlne vypľúvam krevetky spolu s pieskom a kričím áno, cestujme častejšie! Nekonečná romantika. Bolo to skvelé a tak ideme do Galle.
Tento článok je štrnástym pokračovaním srílanského denníka. PÄTNÁSTY DIEL NÁJDETE TU. Všetky staršie časti nájdete NA TOMTO MIESTE.
