S koncom roka prichádza asi prirodzene akási potreba rekapitulovať, triediť, upratovať. Počítače, aj hlavy. A tak tu dva dni pred koncom roka 2017 sedím, v pyžame, popíjam zázvorový čaj a preklikávam stovky fotografií, ktoré za uplynulých 12 mesiacov vznikli. Je ich omnoho menej ako roky predtým, keďže sme oveľa menej cestovali a viac energie a peňazí venovali iným aktivitám. Aj napriek tomu som si splnila veľa snov a tajných túžob a tak za rokom 2017 zatváram dvere s krásnym pocitom. Ďakujem, 2017, za všetko, čo sa s tebou spája. Veď ty vieš, aký si bol výnimočný.
FEBRUÁR 2017 – VÝLET NA ORAVU
Vždy mi boli sympatickí ľudia, ktorí sa rozhodli ísť za svojimi snami a predstavami. S vedomím všetkých rizík, ktoré to prináša. Sú inšpiratívni a dodávajú odvahu ďalším, ktorí o sebe možno pochybujú. Vďaka svojej profesii mám to šťastie šíriť takéto príbehy aj ďalej. A tak nejak som sa dostala na Oravu. Pre časopis PROFIT, s ktorým už niekoľko rokov spolupracujem, som písala článok o Slovákoch, ktorí sa vrátili zo sveta. Domov na Slovensko, aby začali robiť to, po čom túžia. Janko a Andrea Elischerovci vybudovali na okraji Zázrivej Kolibu u Jogošíka, kde sme s Karolom strávili jeden mrazivý februárový víkend. Viac si o tom môžete prečítať TU.
MAREC 2017 – LYŽOVAČKA V JEZERSKU
Vášeň k lyžovaniu vo mne vybudoval môj o 10 rokov starší brat, ktorý ma pravidelne brával so sebou lyžovať. Lyžuje aj zvyšok rodiny (teda mamina nie, ocino už nie a Karol už áno), no až do roka 2017 sa nám nikdy nepodarilo zladiť diáre tak, aby sme vyrazili na veľkú spoločnú lyžovačku. Tým veľká myslím fakt veľká, lebo nás je v základnej zostave 16. Tento rok sa to konečne podarilo – v Jezersku, pár kilometrov od mestečka, kde býva babka, sme si prenajali dve chaty. Veľmi sa teším, že sme sa rozhodli urobiť z toho tradíciu a na február 2018 máme prenajatý „bejvák“ vo Veľkej Rači.
MAREC/APRÍL 2017 – SPLNENÝ SEN NA ARUBE
Počuli ste už o Arube? Nevadí. Ani 99 percent našich známych nie. Ja som však o malom ostrove neďaleko Venezuely čítala ako dieťa a vysnívala si, že tam raz vycestujem. V skutočnosti som si však myslela, že sa mi to nikdy nesplní. Snívať sa ale oplatí, nie? Hoci sme tam pôvodne plánovali stráviť svadobnú cestu, nakoniec z nej bola predsvadobná.
Lacné letenky sa objavili práve na termín našich narodenín (oslavujeme deň po sebe) a tak sme neváhali. Boli to naše najspontánnejšie booknuté letenky a vykľula sa z toho zatiaľ asi najlepšia dovolenka. Aruba je raj na zemi a aj napriek obavám, že tam zbankrotujeme, nás celá dovolenka stála oboch len niečo cez 1 500 eur. Všetky tipy ako si užiť karibský raj za rozumný peniaz, na čo si dať pozor, čomu sa vyhnúť a na čo sa zamerať, vám pripravujeme. Články začnú pribúdať už v januári, takže ostaňte s nami.
JÚL 2017 – V PREZIDENTSKOM APARTMÁNE
Medzi aprílom a septembrom je obrovská čierna diera v podobe prípravy svadby. Človeka zhltne, verte mi. Keby som nepracovala ako event manager a nebola blázon do plánovania, určite si na to najmem človeka. Ženy, muži, snúbenice a snúbenci, ak chystáte svadbu, ozvite sa mi, rada vám ju do detailov pripravím a vy môžete spokojne žiť. V tomto smere chystám v novom roku dokonca jeden projekt. Majitelia miesta, kde sme mali svadobnú party, ma totiž na konci pobytu oslovili na spoluprácu, lebo sa im naša svadba veľmi páčila. Takže, stay focused, budúci manželia.
Mesiace pred svadbou boli teda na cestovateľské zážitky pomerne nudné, ale na druhej strane som si vyskúšala veci a navštívila miesta, o ktorých sa mi ani nesnívalo. Pre Karola, ktorý ma celé roky zahŕňa prekvapeniami a darčekmi len tak, mimo sviatkov a iných príležitostí, som chcela pripraviť ja pár svadobných. Tým prvým bola špeciálna fotokniha, ktorú som spískala s fotografkou Katkou na dokonalom mieste – priamo v prezidentskom apartmáne v Grand Hotel River Park v Bratislave. Vôbec by mi nevadilo byť nechutne bohatou a na cestách bývať v hotelových izbách, ktorých kúpeľňa je väčšia ako celý náš byt.
AUGUST 2017 – ROZLÚČKY SO SLOBODOU A PHOTOSHOOTING
August bol v znamení žúrok. Na rozlúčku so slobodou sme sa začiatkom mesiaca s babami vybrali do Prahy. Dovtedy som si myslela, že som organizačný talent, ale čo predviedli kamošky, ma totálne dostalo. Naplánovali viacero aktivít, no žiadna nezačala len tak, viedla k nej indícia a úloha, ktorú som musela vyriešiť. A nie, neboli to žiadne stupidity ako pobozkať neznámeho chlapa v bare. Všetko to boli hádanky, logické úlohy alebo inotaje a priznávam, že pri viacerých som sa zapotila. Za všetky zážitky spomeniem jeden, ktorý ma prekvapil asi najviac, a to Neviditeľná výstava. Keď budete v Prahe, odporúčam. A všetko ostatné, čo sa stalo v Prahe, v Prahe aj ostane.
Druhú rozlúčku som absolvovala so zvyškom kamošiek, ktoré v čase prvej dovolenkovali. Celý deň sme piekli makrónky na svadbu a večer sme išli odhodlane vyskúšať všetky drinky z nápojového lístka. V živote som nevidela toľko makróniek pokope a nevypila toľko koktejlov ako onej noci. Mať skvelé kamošky je základ dobrého manželstva!
Presne dva týždne pred svadbou sme s Karolom a fotografkou Katkou z blogu Dream & Live vybehli na kopec do rakúskeho Hainburgu, kde sme boli urobiť fotky k článku, ktorý sme napísali do Katkinho časopisu. Viac o tom TU.
SEPTEMBER 2017 – SVADBA A SVADOBNÁ CESTA
Pri plánovaní každého eventu sa vraj niečo musí pokaziť, ale nám sa snáď do cesty priplietlo všetko. V štichu ma nechala pôvodná krajčírka a s novou návrhárkou sme začali na dvoch šatách pracovať presne 3 týždne pred svadbou. Veronika Lokajíčková, ďakujem, že si ma zachránila. Potom Karolovi zničili v žehliarni oblek, DJ-ke sa pokazila technika, objednávka na fotoknihy pre Karola a rodičov sa stratila a tak som knihy pár dni pred svadbou robila odznova. Vďaka, Copy.sk, že ste mi ich doslova vyčarovali počas štátneho sviatku, keď ste pôvodne ani nemali pracovať. Tu ale nekončíme.
Deň pred svadbou sme oškreli požičaný bavorák a kamaráta, ktorý mal zabezpečiť prekvapenie pre hostí, odvolali na event skôr, a tak sa prekvapenie nekonalo. Mala to byť virtuálna realita a mala to byť sranda. Nevadí, nabudúce. V deň svadby kvetinárka nepriniesla časť výzdoby, cukrárku pri pečení svadobnej torty seklo v krížoch a takmer ju nestihli doručiť a ja som meškala na obrad, lebo cestou do kostola sme narazili na kamarátov, ktorým sa pokazilo auto. Farár zabudol na formulku „môžete pobozkať nevestu“ a ja som si v kostole zabudla kyticu. Vyvrcholením našej úspešnej šnúry bol dron, ktorý sa kameramanom pokazil v okamihu, keď mal pred kostolom natáčať svadobčanov.
Ponaučenie? Mám až tri.
Môžete sa snažiť akokoľvek chcete, niektoré veci neovplyvníte. Žijú si svojím životom, bez ohľadu na energiu a pozornosť, ktoré ste im venovali.
Aj keď sa niečo tvári ako úplná katastrofa, v konečnom dôsledku je to vždy také, aké to chcete vidieť vy. Všetky veci majú totiž len takú hodnotu, akú im vy sami pripíšete.
Pri plánovaní riešime každý detail a všetko vyzerá také dôležité. Od dokonale vyžehleného obleku a šiat snov, cez ovocie v prípitku a kvety v kytici, až po ten slávny prvý bozk. A pritom pravda je v tom, čo mi pred odchodom na svadbu povedal môj 60-ročný kolega: „Krásna svadba nie je vôbec dôležitá. Ja ti prajem krásne manželstvo.“
Nie každý detail vyšiel ako mal, ale náš svadobný víkend bol nezabudnuteľný. Vzali sme sa na magickom mieste v srdci Európy, ktoré sme si ako miesto obradu vysnívali v deň, keď sme tam prvý raz prišli. Nie každému sa páčilo, že musí cestovať na stredné Slovensko, kde nikto z nás nemá rodisko. Napokon však bola celá rodina nadšená, že sme miesto klasickej svadby zorganizovali výlet na miesto bez internetov, kde sme spolu strávili tri dni uprostred prírody. V lete 2018 sa tam v rovnakej zostave chystáme znova, čo myslím hovorí za všetko.
ROMANTIKA V TALIANSKU
Na svadobnú cestu sme sa vybrali hneď po svadbe. Cieľovou destináciou bolo talianske Cinque Terre a Toskánsko, pre mňa doteraz najromantickejšie miesto na svete. Keďže sme sa fotením svadobných portrétov nechceli „obťažovať“ na svadbe, vznikli počas prvého dňa našej svadobnej cesty. Bol to parádny zážitok, o ktorom si môžete viac prečítať TU.
NOVEMBER 2017 – CHURROS, TAPAS A JESENNÉ SLNIEČKO
Na november som si naplánovala dve skvelé babské jazdy, hoci ocino mi cez hrubé obočie povedal, že to sa na vydatú ženu nepatrí. Bolo to milé, otcovské a takmer výchovné. A tak som prvý novembrový týždeň strávila s troma kamoškami v Barcelone a výročie Nežnej revolúcie so švagrinou na Malorke. Boli to skvelé výlety a tak sa na ďalší chystám už o pár týždňov, ale tentoraz mimo Európu. Kam a s kým to bude, vám zatiaľ nepoviem. Veď si potom prečítate.
A to bol môj 2017 v kocke. Natíska sa mi napísať, že to bol najlepší a najkrajší rok môjho života. To isté som však tvrdila pred rokom o 2016. Á, čert to ber! 2017 bol jednoznačne najlepším rokom môjho života! Dúfam, že v tomto smere opäť raz klamem…
