Časť posledná, klapka druhá
Niektoré rána sú ľahšie, niektoré ťažšie. Nika je hore už od siedmej, píše si denník, chodí hore dole a nevie, čo by vymyslela. Pri mne sedí morská panna a vraví mi, že je rada, že nám včera chutil od nej rum a bude mi za odmenu hrať v hlave na trombóne celý deň. Nechal som ju zahrať durovú stupnicu a vysvetlil, že keď neprestane, tak jej vypijem oceán a ona uschne ako obyčajná sladkovodná ryba z malého jazera. V kúpeľni som vypil 10 litrov vody a tá potvora prestala konečne hučať.
O deviatej ideme na raňajky. Prišli noví hostia. Sam (40) a Amanda (36). Sam je účtovník nejakého futbalového klubu a Amanda predala svoju PR firmu a teraz študuje čínsku medicínu. Za štúdium platia dosť peňazí a možno to robí školu zaujímavou. Celý život je tam drahý. Nika už chce ísť do Austrálie. Sam s Amandou často cestujú, Vietnam, Rusko, Kambodža, Argentína, Mexiko, Indonézia, takmer celá Európa. Baví ich to, čudáci. Ideme na pláž, ale podľa predpovede počasia bude pršať.
Dobré jedlo a úvahy o kondičke
Nepršalo. O 14:30 sme sa vrátili na dohodnutý obed. Tradične pikantná tomato polievka a sea food chop suey. Chobotnice, krevety, krab. Dnes výborné jedlo. Po obede vyrážame tuk-tukom na hlavnú dikwellskú pláž. Hráme s miestnymi chalanmi futbal. Sú to borci, ale nechali nás vyhrať. V prvom polčase sa zamýšľam nad svojou kondičkou a v slabej chvíli si dávam predsavzatia, ako to zmením. Na riešenie prídem na začiatku druhého polčasu, keď ochotne vystriedam brankára. V bránke nie je až tak čo robiť, takže mám čas analyzovať hru. Teraz to vidím oveľa čistejšie. Z môjho statického pohľadu chlapci málo behajú, nevládzu. Mali by si vstúpiť do svedomia a niečo s tým do budúcna urobiť.
Futbal na pláži s miestnymi borcami
Baby sa šli prejsť, a tak si Nika precvičuje konverzácie v anglickom jazyku.
Stmieva sa, ideme nazad. Na večeru nám ešte zostalo jedlo z obeda, pikantné chilli hasíme pivom, čo sme nakúpili cestou. Sam sa zaujíma o históriu našej krajiny, prenechávam scénu Nike a tá už vysvetľuje, ako prišiel starý Cyril s Metodom, aby deti na školách dostávali zlé známky z diktátov, ako to bolo s Rakúsko-Uhorskom, kto sa s kým kamarátil a kto nie, ako sa pobili na koníkoch so šabličkami, až sa nakoniec dohodli, že Slovensko sa bude rozprestierať odtálto potálto. Drsná doba.
Chobotnice, krevety, krab – žijeme si ako páni
Život surfera
Nasledujúci deň regenerujem, príliš veľa športu. Highlight dňa je pre Niku ayurvédska masáž, neviem čo to znamená, ale odmietol som. Po obede sme sa šli surfovať so Samom, ale neboli vlny, takže sme sa nesurfovali. Naša aktivita bola hodne absurdná, ale stretli sme obrovskú korytnačku, ticho a s výrazom pokrového flegmatika preplávala okolo nás a tak dotvorila bizarnú atmosféru. Sedeli sme na surfoch, čakali na vlny, ktoré neprichádzali a čumeli do diaľky. Už nám chýbala len Celine Dion do podmazu a držali by sme sa za ruky.
Nuda na hladine, voľné pokračovanie
Pri hojdaní na hladine moje telo dostalo vynikajúci nápad navodiť si z toho užívania kinetózu a tak som sa rozlúčil so Samom s tým, že každý potrebuje v živote pevný bod, v mojom prípade breh a čím skôr, lebo sa podelím o obed s oceánom.
Zajtra ideme na celodenný výlet s Nikou a Kausikom. Bude to náročné a tak večer popíjame so Samom, Romanom, Nikou a s Amandou domácu pálenku. Vravia, že môže byť, ja si to myslím tiež.
Tento článok je trinástym pokračovaním srílanského denníka. ŠTRNÁSTY DIEL NÁJDETE TU. Všetky staršie časti nájdete NA TOMTO MIESTE.
