Netlačte slony, je to zbytočné

Vidíme jedného kľudného slona v ohrade. Idem za ním, chcem sa ho dotknúť, len nestojí úplne ideálne. Dočiahnem mu iba na zadok. Tak tam stojím a držím ho za zadok, je to čudné. Veď sa ani nepoznáme, ani neviem, ako sa volá.
Má hrubú suchú kožu, skúšam ho potlačiť. Nika fotí, ja tlačím slona, slon si ma nevšíma. Netlačte slony, je to zbytočné.

Otvorím jedno oko. Stojíme pri výbehu slonov, možno je to celá zoologická záhrada. Už tuším, že je to plánovaná zastávka, budem musieť vyliezť z auta. Zmeníme si 300 dolárov u predavača v stánku, Kausika nám zjedná kurz, Roman odsúhlasí a platíme za vstupné necelých 40 dolárov. A tak si fotíme slony, kúpu sa v rieke, vyzerajú šťastne aspoň na chvíľu. Všade sú turisti, fotoaparáty, slony. Je nám neskutočne teplo, fotíme si slony aj seba.

Chcem byť slon. Chcem byť v rieke. Je mi teplo, som hladný, nevyspatý, takže celkom hundrem. Niekto odpískal, presne ako polčas na futbalovom zápase. Znamená to koniec kúpania pre slony a pôjdu hore ulicou naspäť do svojich výbehov. Nechce sa im, vo vode sa tešia, striekajú si vodu chobotmi na hlavu, je to smiešne.

Koniec kúpania a poriadok musí byť, niektoré slony vychádzajú z vody dobrovoľne, iné chovatelia presvedčia ostrým bodákom na dlhej palici. Pomaly kráčajú hore brehom, na nohách majú okovy. Z času na čas ich usmernia palicami. Nechcem byť slon. Ideme za nimi, pozeráme sa, ako si tam žijú, fotografujeme. Nika ma nový fotoaparát, nastavuje clonu, mení objektívy, ja mám starý mobil a robím si selfie, slonfie.

Vidíme jedného kľudného slona v ohrade. Idem za ním, chcem sa ho dotknúť, len nestojí úplne ideálne. Dočiahnem mu iba na zadok. Tak tam stojím a držím ho za zadok, je to čudné. Veď sa ani nepoznáme, ani neviem, ako sa volá. Má hrubú suchú kožu, skúšam ho potlačiť. Nika fotí, ja tlačím slona, slon si ma nevšíma. Netlačte slony, je to zbytočné. Ešte chvíľu zostávame v ZOO a odchádzame sa najesť do 15 kilometrov vzdialenej reštaurácie. V aute už nezaspím, som hladný, Nika päťdesiat na päťdesiat, som zvedavý na jedlo.

Prvýkrát v reštaurácii

Už sme tu. Konečne ma nakŕmia. Rýchlo si odbehnem na záchod dolu schodmi, registrujem iný typ záchodu, stret kultúr, zážitkové učenie, holá pravda pedagógov. Takéto učenie je naozaj efektívne, zážitok sa vryje do pamäti. Dlhodobo. Utekám hore schodmi ešte rýchlejšie a sadnem si k nim k stolu. Vtedy je už pri nás čašník, jedálny lístok tvorí jednu stranu, ktorá je zaliata do plastovej fólie. Písanému nerozumiem, asi tamilština alebo čo, obrázkom rozumiem. Ukážem na obrázky, dodám coca-cola a je objednané. Vraj koľko rečí ovládaš, toľkokrát si človekom. To určite. Vizuály sú jazykom budúcnosti, ale to ti v škole už nikto nepovie.

Objednal som si rezance s kuracím mäsom a všeličím, Nika má ryžu s iným všeličím. Keďže som si objednal podľa obrázku, moje jedlo je výborné. Nika sa socializovala, objednala si po anglicky a to bola chyba. Na Srí Lanke majú veľmi radi chilli. Nika nemá rada chilli, ani na Srí Lanke. Lenže ja som džentlmen a ešte väčší borec, vymenili sme si porcie, takže si pochutnávam na chilli s ryžou. Kvalitná basmati ryža s poctivým chilli. Chilli ma svojou kvalitou dojalo k úprimným slzám. Poďme preč.

Retrospektívna poznámka: Štipľavé jedlá boli vynikajúce, obsluha príjemná a porcie statočné.

Opäť sedíme v aute, neviem kam ideme. Nika mi prezradí, do Ayurvédskej záhrady. To tiež neviem, čo je, tak si predstavím botanickú. Zase po nejakej dobe jazdy zastavíme pred vstupom do záhrady. Vystúpime z klimatizovaného auta do horúceho dňa, spravíme tri kroky za hranicu vstupnej brány a už na nás čaká domáci chalan v bledých nohaviciach a modrej košeli s krátkymi rukávmi. Vstupné sa neplatí, chalan sa naširoko usmieva, prehovorí na nás perfektnou angličtinou, niekoľko zdvorilostných fráz, odkiaľ sme, kam kráčame, či poznáme ayurvédu a podobne. Na všetky otázky odpovieme podľa najlepšieho svedomia a vedomia, vzápätí nám ukáže, ako rastie vanilka, jeho asistentka má hneď pripravené malé šálky čaju s kvapkou prírodného vanilkového extraktu.

Čaj je bezkonkurenčný a ako ho pijeme, počúvame, že príroda má liek na každú chorobu, ľubovoľný problém a každý taký liek nájdeme v tejto záhrade. Vtipkujeme, ukazuje nám ako rastie kakaovník, hneď za ním rastie kaktus, iba ho treba rozlomiť a šťava z neho vylieči niečo, čomu nerozumiem. Fakt má dobrú angličtinu a také slovo som v živote nepočul. V týchto situáciách si dopĺňam vlastné termíny. Napríklad tamto, to bol kaktus na ploché nohy.

Dobrá náladička, tak sa ho spýtam, čo mám z tejto záhrady zožrať, aby som už nebol plešatý. Posádka toyoty sa baví, ayurvédsky chalan je zapálený, problematiku ovláda. Jasné, to máme tiež, tu korienok zmiešaš s tamtými listami, pridáš iný korienok aj tieto semienka, namočíš na tri mesiace do kokosového oleja, necháš to vylúhovať v mesačnom svite, potom si to každý večer a ráno namažeš na ten svoj plešatý arašid a po pol roku bum! Máš vlasy ako Ježiš.

Som uvarený. Okay, kde to mám podpísať? Chalan sa zasmeje, to až potom, po obhliadke záhrady, hore v malom obchodíku majú všetky odvary už pripravené. Keby to tak vedeli všetci tí borci s prehadzovačkou v Európe a Amerike.

Po dôkladnom výklade a okružnej prehliadke záhrady sme sa zastavili v obchodíku. Samozrejme sme nakúpili niekoľko elixírov, jeden na krásnu pleť, druhý na predĺženie života, tretí na rast vlasov, ďalší proti komárom, aj vôňu do kúpeľa. Dostali sme aj 40 percentnú zľavu, lebo Roman pracuje na Srí Lanke a teda je „náš človek“. Musel to byť dobrý obchod.

V aute sa držím za hlavu a nechcem myslieť na to, za koľko dolárov som si práve predĺžil existenciu.
Život je plný prekvapení. O pol roka mi znova narastú vlasy, som cool.

Tento článok je tretím pokračovaním srílanského denníka. ŠTVRTÝ DIEL NÁJDETE TU. Chcete si prečítať aj staršie časti? Kliknite na TENTO ODKAZ.