Či už tehotenstvo príde do života nečakane alebo po dlhom plánovaní, je to veľká zmena, ktorá sa zďaleka neprejaví len na tele ženy. Hormóny nám dávajú zabrať a neraz máme čo robiť, aby sme zvládli normálne fungovať a ideálne, najmä v prvých týždňoch tehotenstva, na sebe nedali nič znať. Keď sa to už viac nedá skrývať, miesto podpory a pochopenia okolia sa občas dostavia aj reakcie, ktoré nám toto už aj tak náročné obdobie znepríjemňujú. Využívanie našej pozície, spochybňovanie kompetencií, zatracovanie budúcej kariéry, nevyžiadané rady, necitlivé útoky, nepríjemné otázky, nemiestne poznámky či dokonca narúšanie osobnej zóny. Myslím, že každá tehotná žena na vlastnej koži pocítila aspoň niečo z vyššie spomenutého.
O čosi náročnejšie to majú ženy, ktoré svoj život žijú tak trochu aj na očiach verejnosti. Práve s jednou z nich, političkou Vladimírou Marcinkovou, dnes tieto témy otvoríme a možno sa nám podarí dosiahnuť, aby si aspoň niekto uvedomil, že tehotenstvom ženy nestrácajú nič zo svojich schopností a znalostí a že si zaslúžia úctivý prístup bez spochybňovania a predsudkov.
Ahoj, Vlaďka. V prvom rade sa ti chcem poďakovať, že si si našla čas na tento rozhovor a že si ochotná podeliť sa o svoje myšlienky a skúsenosti. Ako sa dnes máš?
Ďakujem za opýtanie Veronika, mám sa skvelo. Mojou veľmi typickou vlastnosťou je netrpezlivosť, a práve v týchto mesiacoch to cítim denne, keď sa pozerám na svoje tehotenské bruško a neviem sa dočkať času, keď už bude malá s nami. Veľmi sa na bábätko s manželom tešíme.
Tehotenstvo je pre ženu veľká zmena, fyzicky, aj psychicky. Ako doteraz svoje tehotenstvo prežívaš?
Boli mesiace, kedy mi tehotenstvo dávalo fyzicky zabrať, ale teraz je to už lepšie. Neprestávam sa denne čudovať, aká dokonalá je príroda a ako sa mi telo prispôsobuje zvýšenej záťaži a materským povinnostiam, ktoré prídu. Mňa tehotenstvo donútilo spomaliť a byť vďačná svojmu telu, za to, že dokáže uniesť dva životy, a ten môj, veru nikdy nebol ľahký oriešok.
Pozoruješ na sebe aj nejaké zmeny v reakciách v niektorých situáciách, ktoré by si za predpokladu, že by si nebola tehotná, riešila asi inak?
Dávam si oveľa väčší pozor na balans medzi oddychom a prácou. Mám veľmi rada svoju prácu, vždy to tak bolo, preto k nej odjakživa pristupujem s veľkou vervou a nadšením. Niekedy to však bolo na úkor potrieb môjho tela. Jedla, spánku, pokoja. Láska k práci u mňa úplne potlačila sebalásku. A to je veľmi zlá cesta, ktorá ma necelý rok dozadu priviedla na nemocničné lôžko, absolútne vyčerpanú a zničenú. Dva mesiace som sa dostávala z vyhorenia. Dva týždne z toho na jednotke intenzívnej starostlivosti. Dnes som múdrejšia a veľmi vďačná svojmu telu, že ma nielen nesie celé tie roky za mojimi snami, ale že mi doprialo zažívať aj toto magické obdobie tehotenstva. Strážte si svoje telo, dbajte o svoje zdravie, a nikdy nepodceňujte sebalásku. Mať sa rada, starať sa o seba, byť na seba dobrá, to nie sú rozmary, ale základná výbava k tomu, aby vaše telo stíhalo za vašimi plánmi.
A vnímaš aj zmeny v správaní svojho okolia vo vzťahu k tebe? Tým, samozrejme, nemyslím manžela, rodinu a blízkych priateľov, ale skôr ľudí v pracovnom prostredí a širšom okolí.
Áno. Tehotenstvo je privilegovaný stav. Veď aj náš právny poriadok hovorí, že tehotná žena je chránená osoba, a ak jej ublížite, čaká vás vyššia trestná sadzba. A ja to tak vnímam aj v širšom kontexte. Mnohé grobianské poznámky a osobné útoky, ktoré sú v politike bežné, o to viac voči mladej žene, práve tehotenstvo odzbrojí. Nie všetky, ale mnohé áno.
Paradoxne k tomu, čo si práve povedala, sa v parlamente nedávno zomlela situácia, ktorú následne rozobralo viacero osobností aj médií. Poslanec za ĽSNS Štefan Kuffa pri prezentovaní svojich postojov na tému potratov veľmi necitlivo zneužil tvoje tehotenstvo a viackrát svoje myšlienky doslova demonštroval na tebe. Navonok si sa zachovala veľmi rozvážne, ale keďže som práve sama tehotná, viem si asi predstaviť, aké emócie sa v tebe bili. Hoci sú tieto témy v poslednom čase otvárané rôznymi politikmi, napadlo ti niekedy, že sa niektorý z nich zachová takto?
Ak niekto útočí na vaše ešte nenarodené dieťa, je to veľmi nepríjemné. Osobné útoky zvládam, v politike som s nimi rátala, ale útok na dieťa je niečo, čo som zažila prvý raz a len ťažko som zachovávala rozvahu pri takomto grobianskom správaní.
Ako je vôbec možné, že sa k niečomu takému uchýlil a ešte sa tváril, že je to absolútne v poriadku?
Jedno z najväčších sklamaní, ktoré som v parlamente zažila, bolo zistenie, ako málo niektorí poslanci pracujú s faktami, a ako často podsúvajú ľuďom svoje dojmy a názory, prezentované ako všeobecnú pravdu. Ak pri tom párkrát použijú spojenie s cirkvou alebo vierou, pôsobia ešte dôveryhodnejšie, no o to nebezpečnejšiu manipuláciu voličov ide. Aj v tomto prípade ma okrem osobnej roviny, ktorá bola nepríjemná, veľmi mrzelo, že sa pri tak citlivej téme poslanec ĽSNS skrýval za vieru a pritom hovoril nepravdy. Nie je pravda, že zákazom potratov by sme zachránili viac životov. Zákazy nič neriešia. Pozrime sa na Poľsko, kde k zákazom potratov pristúpili, a majú viac potratov ako predtým, ale čo je najhoršie, už ide o nelegálne potraty, bez zdravotného dohľadu, vykonávané rôznymi šarlatánmi, pri ktorých dochádza k ťažkým ublíženia na zdraví a úmrtiam. Ak chceme pomôcť ženám nerobiť toto hraničné rozhodnutie, musíme zlepšiť ekonomickú a sociálnu situáciu žien, vzdelávať ich v oblasti sexuálnej výchovy a posilniť rodinnú politiku, to je cesta, ako znížiť počet potratov. Zákazy sú len páskou cez oči, nie naozajstným riešením.
Mala si v práci okrem tejto jednej skúsenosti aj iný negatívny zážitok súvisiaci s tým, že si tehotná?
Možno je to moja precitlivelosť, ale nemám rada narážky na to, aké veľké mám brucho, kedy budem rodiť od mne neznámych poslancov, otázky na pohlavie bábätka a podobne. Tehotenstvo je osobná záležitosť, napriek tomu, že je na žene viditeľné, nemalo by to ľudí oprávňovať na intímne otázky, ktoré s prácou nesúvisia. Ja sa tiež nepýtam na deti svojich kolegov z poslaneckých lavíc, keď ich rodinné pozadie nepoznám. Tehotenstvo nie je vec verejná a ak sa o ňom matka rozhodne sama hovoriť, je to jej rozhodnutie a sama zváži, koľko toho prezradí. No vypytovať sa v tak intímnych témach druhým neprináleží. A už vôbec nie ako predmet smalltalku alebo nejakej zdvorilostnej konverzácie.
V zahraničí sa čoraz častejšie hovorí o tzv. „pregnancy discrimination“, u nás je stále pomerne bežné, že sa zamestnávatelia žien otvorene pýtajú, či a kedy plánujú otehotnieť. Aj mne sa to stalo na viacerých pracovných pohovoroch. Máš takúto skúsenosť aj ty?
Túto skúsenosť nemám, našťastie, najdlhšie bol mojím šéfom Andrej Kiska, najprv ako prezident, potom ako šéf strany. Je veľmi silne rodinne založený a aj tým, ako vysoko na piedestál svojich hodnôt postavil svoju rodinu a rodinný život, som v ňom mala istotu, že ma v materstve bude podporovať a nehľadať v tom prekážky pre moje profesné fungovanie. Ale o nepríjemných skúsenostiach žien pri pracovných pohovoroch počúvam často. Nastavuje to zrkadlo celej našej spoločnosti. Skúsenosti z iných krajín hovoria, že tam, kde chodia na rodičovskú dovolenku bežne aj muži, citlivosť zamestnávateľov k materstvu je vyššia. Na Slovensku ide na rodičovskú dovolenku iba 1 % otcov, napríklad vo Švédsku je to až 30 %. Preto je dôležité presadzovať rodinnú politiku, ktorá motivuje obidvoch rodičov zapájať sa do rodičovských povinností, a tiež im na to vytvára podmienky, aby dokázali ľahšie zosúladiť rodičovstvo s prácou. Až keď rané rodičovstvo nebude výlučne záležitosťou žien, prestanú zamestnávatelia robiť deliacu čiaru medzi uchádzačmi a uchádzačkami o zamestnanie.
Ďalším aspektom tehotenskej diskriminácie je odmietavý postoj zamestnávateľov zmeniť pracovné podmienky tehotných žien, aj keď na to majú nárok zo zákona či odporúčanie od lekára. NY Times v roku 2018 na túto tému publikoval rozsiahly článok, v ktorom odhalil príbehy žien, ktoré kvôli zlým pracovným podmienkam potratili, mnohé dokonca priamo v práci. Myslíš, že u nás systém na ochranu práv tehotných žien funguje dobre? A čo by si poradila ženám, ktoré majú so svojím zamestnávateľom podobný problém?
V prvom rade je úlohou nás žien podporovať sa navzájom a aktívne otvárať tieto témy. Nikto iný ich za nás neotvorí. Či u nás tento systém dnes funguje dostatočne, si nedovolím hodnotiť, lebo k tomu chýbajú dáta. Ale každý systém sa dá zlepšovať, a toto je cesta, ktorou sa potrebujeme vybrať na Slovensku. K tvojej druhej otázke – je ťažké poradiť žene bez toho, aby sme poznali okolnosti, ale čo je najdôležitejšie – nemlčať, či už sa žena rozhodne poradiť so svojím lekárom, aké riziká môže mať nevhodné pracovné prostredie, alebo sa rozhodne obrátiť na inšpektorát práce, alebo na médiá, politikov… je to na zvážení konkrétnej situácie. Ale prosím, nemlčme, držme spolu a podporujme sa navzájom.
Poďme na tému predsudkov a stereotypov. Spochybňovanie kompetencií, schopností, znalostí či budúcej kariéry tehotných žien a matiek malých detí. Na Instagrame som si všimla, že aj ty si dostala otázku, ako plánuješ zladiť svoju prácu s materstvom. Čo ti ako prvé prebehlo hlavou, keď si si tú otázku prečítala?
Videla som to ako príležitosť hovoriť o tejto téme a búrať predsudky o tom, že matky, ktoré sa rozhodnú v ranom materstve pre skĺbenie materstva s prácou, nemilujú svoje dieťa o nič menej, len reflektujú na situáciu, v ktorej sa ocitli. Každá rodina je iná a má iné potreby. Niektoré ženy nemajú na výber a do práce sa musia vrátiť veľmi skoro, aby to ekonomicky zvládli, napríklad matky samoživiteľky. Prečo sa im spoločnosť snaží podsúvať predstavu, že ak dajú svoje dieťa do jaslí a pôjdu pracovať, sú horšie matky? Do práce sa vracajú práve kvôli dieťaťu, aby mu zabezpečili lepšie podmienky pre život, aby to ekonomicky zvládli, neboli v strese a nedostatku. Nesúďme. Skúsme sa navzájom chápať.
A čo iné predsudky alebo situácie, ktoré ťa počas tehotenstva nepríjemne zaskočili?
Veľa ľudí sa ma pýta, či plánujem skončiť s politikou. Práve ma zvolili do parlamentu, svojim voličom som sľúbila rad opatrení, ktoré chcem presadzovať, prečo by ma malo materstvo diskvalifikovať od tejto snahy? Mám pocit, že máme tendenciu vidieť veci čiernobielo.
Keď som nedávno písala o pracujúcich mamičkách, ktoré majú deti mladšie ako tri roky, dostala som veľa „hejtu“, prevažne od iných žien. Stále u nás prevláda názor, že mamy s tak malými deťmi s nimi majú sedieť doma. Prečo je to podľa teba tak a aký je tvoj postoj?
Snažíme sa vzorec nášho života vnucovať iným a samých seba presviedčať, že žijeme dobre, dokonca lepšie ako ostatní. Ale ide o odraz vlastnej neistoty zo svojich životných krokov. Nemám potrebu nikomu vchádzať svojimi názormi do toho, či je na materskej pár mesiacov, dva, tri či päť rokov. Ako hovorím, každá rodina je iná, má iné možnosti, iné nastavenie, ak je v nej dostatok lásky, všetky scenáre sa dajú zvládnuť. Neporovnávajme sa. Tisíc žien vedie tisíc rôznych životov. Prečo by malo byť obdobie materstva u všetkých rovnaké? Veď je to nelogické očakávať takéto homogénne vnímanie sveta naokolo.
S mužmi sa podobné stereotypy veľmi nespájajú. Myslíš, že sa raz ako spoločnosť posunieme tak ďaleko, aby sme prestali robiť rozdiely medzi (budúcimi) matkami a otcami vo vzťahu k ich kariére?
Dúfam v to. Chcem tomu pomôcť aj legislatívne.
Na Instagrame si prezradila, že budete mať dievčatko. Veríš, že bude vyrastať vo svete, kde budú ženy menej diskriminované? Čo pre to môžeme všetci urobiť už dnes?
Chcem byť mojej dcére príkladom silnej ženy, ktorá si prisunie stoličku do diskusie, kam ju muži neprizvú, lebo má čo povedať. Chcem svoju dcéru ubezpečiť, že neexistujú možnosti pre mužov a ženy, existujú možnosti pre všetkých a ona si svoju cestu môže vybrať. Chcem ju naučiť mať úctu a pochopenie k iným ženám, a povzbudzovať ľudí okolo seba, ktorým sa v živote nedostalo dostatočného povzbudenia vo svojom blízkom okolí. Chcem, aby mala citlivosť k problémom druhých a nikdy okolo seba nestavala múry. Život žijeme s druhými, preto musíme dbať o úsmevy okolo seba, nielen o ten svoj. Verím, že svet bude lepší a láskavejší, ako je ten dnešný. Som večný optimista.
Ďakujem Vlaďke za rozhovor. Ak vás zaujíma viac z jej života, môžete ju sledovať na jej profile na Instagrame. Už túto nedeľu sa môžete tešiť na rozhovor s Riou Zeliskovou, mamičkou, podnikateľkou a inšpiratívnou osobnosťou slovenského Instagramu, ktorú možno mnohí poznáte pod menom @vinarovazena. Porozprávame sa o tom, aké je to byť tehotná v dvadsiatke a tridsiatke, ako zladiť materstvo s podnikaním, či a prečo máme predsudky voči viacpočetným rodinám a ako zamáva so psychikou ženy, keď sa na tehotenskom teste dve čiarky objavia tak trochu nečakane. Medzitým si môžete prečítať aj prvý zo série rozhovorov s inšpiratívnymi ženami, s Mirkou z blogu Dúhová Mama, ktorá robí osvetu v téme problémov s plodnosťou. Tento rozhovor nájdete TU.
