Niektoré ženy si tehotenstvo vychutnávajú plnými dúškami, iné trápia silné nevoľnosti či pálenie záhy, niektoré takmer nepriberú a na iných je „druhý stav“ vidieť snáď hneď. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, asi mi dáte za pravdu, že toto obdobie sa na psychike ženy podpíše. A svoje si, samozrejme, odnesie aj telo.
O tom, ako sa vysporiadať s fyzickými zmenami, ktoré s tehotenstvom prichádzajú, ako mať rada svoje meniace sa telo, ako si udržať zdravé sebavedomie, ako sa nenechať vyviesť z miery nevhodnými poznámkami či ako sa popasovať s obliekaním tehotného bruška som sa porozprávala s blogerkou Lindou Babušík Adamčíkovou, ktorú mnohí poznáte pod menom @lapkinn.
Ahoj, Linda. V prvom rade sa ti chcem poďakovať, že si si našla čas na tento rozhovor a že si ochotná podeliť sa o svoje myšlienky a skúsenosti. Ako sa dnes máš?
Aj ja ďakujem veľmi pekne nielen za tento rozhovor, ale aj za tvoje predchádzajúce s inšpiratívnymi ženami na témy, o ktorých sa nie často v spoločnosti hovorí. Mám sa výborne, keďže mám veľkú radosť z mojej aktuálnej životnej etapy, na ktorú som sa veľmi tešila.
Rodila si nedávno, koncom marca, takže svoje tehotenské obdobie máš ešte pomerne čerstvé. Alebo je to tak, že pri novorodeniatku čas beží tak rýchlo, že máš pocit, že odvtedy už prešla celá večnosť?
Presne o tomto som včera písala na svojom Instagrame. Niekedy sa mi zdá, že som bola tehotná veľmi dávno a že je tu Lilien s nami už viac ako rok, lebo mám pocit, že sa poznáme celý život. Inokedy si poviem: „Wow, to sú už tri mesiace, ako to rýchlo letí…“
Ktorý moment z tehotenstva sa ti najviac vryl do pamäti?
Myslím, že ich bolo viacero, preto mám problém vybrať len jeden moment. Najviac však spomínam na tieto chvíle – na oznámenie tehotenstva manželovi a neskôr rodine či kamarátom a našu následnú radosť, na ultrazvuky a naše prvé zoznámenie s Babušiatkom, na prekvapenie od kamarátok a Dominika v podobe baby shower a na záver na samotný pôrod, ktorý bol pre mňa úžasným zážitkom. Dodnes s úsmevom na tvári spomínam na moment na konci tehotenstva, kedy som ležala doma vo vani a mala kontrakcie každé dve až jednu minútu. Dominik ma prehováral, že už musíme ísť do nemocnice, keďže bola vzdialená približne hodinu cesty. Ja som nechcela ísť, lebo som sa po 9 dňoch prenášania bála, že ma pošlú domov a povedia mi, že sú to falošné kontrakcie. Keď som sa konečne nechala prehovoriť manželom, začala som sa v bolestiach líčiť, česať, baliť si posledné veci… Akonáhle to Dominik uvidel, že mám stále kopu času, takmer so mnou stratil trpezlivosť a pomaly ma chcel proti mojej vôli odniesť do auta, aby sme už konečne vyrazili. Doteraz sa na celej situácií smejem, aj keď vtedy to môjmu manželovi nebolo veľmi vtipné a asi prvýkrát som ho videla celkom vystresovaného. Aj napriek tomu, že koná aj v najstresujúcejších situáciách veľmi racionálne.
Keď si verejne prezradila, že budete mať bábätko, tiež si sa zdôverila, že tehotenstvo ti spočiatku vzalo aj tú poslednú kvapku zdravého sebavedomia. Prečo?
Napriek tomu, že som bola pripravená na to, že nebudem vyzerať ako „tehotná žena, ktorá len „prehltla“ basketbalovú loptu“, niekde v kútiku duše som očakávala, že by to tak predsa len mohlo byť. Preto keď som uvidela, ako rýchlo priberám koncom prvého a začiatkom druhého trimestra, zostala som sklamaná. Prestala som sa zrazu „vo svojej koži“ cítiť dobre a nebola som so sebou spokojná. Vtedy som mala pocit, že toto je nejaká konečná fáza a už nikdy sa nebudem cítiť tak dobre ako predtým, prípadne to bude ešte horšie. Začala som si hovoriť, že som škaredá a tučná.
Bolo to iba v tvojej hlave alebo ti niečo naznačovalo aj okolie?
Bolo to hlavne v mojej hlave. Aj keď, úprimne, okolie mi niekedy tiež nepridávalo veľa sebavedomia. Napriek tomu, že v rodine som mala veľkú podporu, ktorá sa mi neustále snažila prinavrátiť zdravé sebavedomie a spokojnosť so svojím telom, niektoré komentáre ľudí na sociálnych sieťach alebo osobne dokázali veľmi rýchlo zničiť ich veľkú snahu a oporu. Nebolo príjemné počúvať alebo čítať od ľudí, ako som veľmi pribrala, aké mám veľké brucho, či tam náhodou nemám dve alebo tri deti a či sa nebojím, že to už nikdy neschudnem naspäť. Na začiatku druhého trimestra som bola zo všetkého až taká zdeptaná a smutná, že som prestala zrazu jesť. Myslela som si, že priberám kvôli tomu, že sa prejedám, no to nebola pravda, keďže som sa v tehotenstve stravovala tak isto ako dovtedy. Lenže celý tento nápad skončil veľmi zle. Náhly výpadok jedla spôsobil, že som sa cítila slabá a bolo mi neustále na odpadnutie. Preto som sa rýchlo vrátila k svojmu pôvodnému stravovaniu, aby som neohrozovala nielen zdravie dieťaťa, ale aj to svoje.
Veru, ľudia, obzvlášť ženy, majú tendencie hodnotiť tehotné ženy. Veľkosť a tvar ich brucha, priberanie či iné fyzické zmeny. Prečo to, podľa teba, robia?
Na túto otázku by som chcela poznať sama odpoveď, lebo ja napríklad túto tendenciu hodnotiť iných nemám. Neviem, či je to spôsobené tým, že sa ženy majú potrebu neustále porovnávať a pretekať, kto to má horšie či lepšie alebo toto správanie zapríčiňuje ich nízke sebavedomie alebo istá nedocenenosť… Nepoznám presnú príčinu tohto konania a ani sa ju nesnažím hľadať. Skôr ma vždy zarmúti, keď vidím, ako sa ženy dokážu dourážať medzi sebou a vynadať si hlavne na sociálnych sieťach. Pritom by bolo omnoho lepšie a prospešnejšie, ak by sme ako ženy viac držali spolu hlavne v aktuálnej situácii v spoločnosti, kedy je mužská populácia často zvýhodňovaná pred ženami.
Mala si dokonca aj obdobie, keď si sa vôbec nechcela fotiť a fotky zverejňovať. Ako si ti nakoniec tieto myšlienky podarilo zahnať?
Áno, toto obdobie sa spájalo s mojimi predchádzajúcimi pocitmi a skúsenosťami. V súčasnosti už trochu ľutujem, že nemám fotky, ako mi postupne rástlo brucho a menilo telo, aby som si to vedela porovnať. Dominik mi to stále pripomínal, že sa mám takto fotiť, aby som raz neľutovala, že mi chýba táto spomienka. Ja som sa však kvôli tomu, že som mala pocit, že som tučná a škaredá, nechcela fotiť. Áno, dnes to už ľutujem. Všetky tieto myšlienky sa mi podarilo zahnať vďaka podpore rodiny a hlavne môjho manžela, ale aj pozitívnym nastavením. Všetky zmeny, bolesti či negatívne myšlienky, ktoré prišli v tehotenstve, sa mi po tejto ťažšej etape tehotenstva darilo zahnať vďaka dobrej nálade, pozitívnemu mysleniu a akejkoľvek pracovnej či fyzickej aktivite. Vedela som totiž, že ak by som nebola obklopená prácou alebo maximálnym vyplnením voľného času, tak by som len sedela doma na gauči a utápala sa v negatívnych myšlienkach či bolestiach.
Bolo to len o tom, že si zmeny na svojom tele prijala alebo si si k svojmu „tehotenskému ja“ časom aj vybudovala krajší vzťah?
Myslím, že u mňa platili obe tieto záležitosti. Časom som pochopila, že všetky zmeny patria k tehotenstvu a nebudú tu so mnou večne. Zároveň som si vybudovala k svojmu telu krajší vzťah. Obdivujem ho za to, akými premenami dokázalo prejsť za uplynulý rok a až dodnes. Toto je pre mňa hotový zázrak. Hovorila som si, že každá zmena v tehotenstve raz odíde a že stojí za to ju akceptovať, lebo s ňou príde neskôr ten najkrajší dar – naša dcéra. Stále som si opakovala, že to, čo riešim vo svojej hlave ohľadom váhy alebo ďalších zmien či bolestí, je totálna malichernosť oproti tomu, čo si zažívajú iné ženy, ktoré deti nemôžu mať alebo musia bojovať s rôznymi komplikáciami v tehotenstve. Navyše, táto moja ťažšia a negatívnejšia etapa mi dopomohla k tomu užívať si naplno svoje tehotenstvo a bez výčitiek si oddýchnuť, pospať počas dňa alebo dať si koláč, na ktorý mám chuť. Dodnes aj napriek náročnejšiemu prelomu prvého a druhého trimestra spomínam na svoje tehotenstvo ako na jednu z najkrajších etáp v mojom živote. Navyše, všetky moje obavy ohľadom váhy boli neopodstatnené, keďže sa mi po 6 týždňoch podarilo zhodiť 20 kíl a všetky nabraté kilá a centimetre išli a idú pekne postupne dole.
Aké reakcie na sociálnych sieťach si dostala, keď si sa podelila o tieto svoje pocity? Našlo sa v nich veľa žien?
Bola som prekvapená, aké obrovské množstvo žien má alebo malo rovnaké pocity. Pritom som si myslela, že tieto „malichernosti“ riešim len ja sama. Často však bolo náročné čítať si niektoré správy žien a občas som si pri nich aj poplakala. Veľmi ma mrzelo, že niektoré tehotné ženy nenašli v tomto období oporu u svojich priateľov, rodiny alebo partnera rovnako ako ja. Paradoxne, práve od nich počúvali narážky na veľkosť brucha alebo váhu. Dodnes neviem dostať z hlavy príbeh jednej ženy, ktorú vlastný manžel nútil k tomu, aby v tehotenstve schudla. Tým, že sa jej to nedarilo a bojovala s množstvom negatívnych myšlienok, nakoniec potratila.
Aké zmeny ťa v tehotenstve potrápili najviac?
Okrem tejto etapy som sa veľmi dlho trápila nadmernou únavou. Nebola som dovtedy zvyknutá spať počas dňa alebo pospať si uprostred vybavovania e-mailov a telefonátov. Nakoniec som sa však s únavou vyrovnala tak, že som si začala užívať chvíle, kedy si nerušene môžem pospať, lebo som počítala s tým, že po narodení našej dcéry už toľko času na oddych nebudem mať.
Skús ženám poradiť, ako sa vyrovnať s nevhodnými poznámkami okolia ohľadom priberania či veľkosti bruška, ktoré vedia niekedy až prekvapivo raniť.
Mne veľmi pomohlo spomínané pozitívne nastavenie, akákoľvek aktivita a hlavne humor. No neviem, či je to univerzálna rada pre všetky ženy. Ja som si potom zo svojej váhy začala robiť srandu. Smiala som sa sama na sebe, že som ako mrochtla a že keď vojdem do bazéna, tak svojou váhou vyplavím všetkých von a zostanem tam sama. (smiech)
Rodila si pár dní po termíne. Máš pre ženy aj nejaké rady, ako psychicky ustáť ustavičné otázky okolia, či už konečne porodili?
Keďže ja som porodila deväť dní po termíne, tak som veľmi často počúvala otázky typu – Už si porodila? Ešte si dva v jednom? Kedy porodíš? Čím ďalej som bola od oficiálneho, resp. oficiálnych termínov pôrodu, tým viac som ignorovala svoj mobil a všetky telefonáty, smsky, správy a maily. Jedinou radou je asi odporúčanie vydržať a byť trpezlivá. Aj keď som si nerada čítala a počúvala vetu typu: „Dieťa vie najlepšie, kedy ma prísť.“, je to pravda a potvrdilo sa to aj u mňa.
A ako sa v tejto situácii popasovať s vlastnou psychikou?
Okrem trpezlivosti mi veľmi pomáhali pozitívne afirmácie. S nimi som pracovala počas celého pôrodu a fungovali. Stále som si opakovala, že každým dňom, chvíľou, minútou a neskôr každým nádychom a výdychom som bližšie k našej Lilien.
Ako zvládnuť prenášanie fyzicky? Čo sa osvedčilo tebe, keď si mala ťažké okamihy?
V duchu hesla „klin sa klinom vybíja“ som sa pri každej bolesti chrbta alebo inej časti tela neustále hýbala – prechádzala som sa, chodila som po schodoch, upratovala… Tým som sa riadila počas celého tehotenstva a aj obdobia prenášania. Síce mi každá aktivita trvala dlhšie ako pred tehotenstvom, prípadne som potrebovala viac odpočinkových prestávok alebo si pospať, no stále som bola v pohybe. Vedela som totiž, že keď si na dlhšiu dobu ľahnem alebo sadnem, bude to ešte horšie a už sa pomaly ani nepostavím. Dodnes s úsmevom na tvári spomínam na jeden večer, keď sme boli s Dominikom fotiť v prírode. Bolo to necelý týždeň po termíne. Od nedočkavosti a netrpezlivosti som asi päťkrát vybehla hore a naspäť dole kopcom, aby som už porodila. Tento môj pokus nebol úspešný, no rozhodne vyzeral komicky. Keď si predstavím, ako som ako jedna veľká g(r)uľa behala zúfalo hore dole, hneď sa rozosmejem.
A poďme teraz na príjemnejšiu tému – tehotenská móda. Začnime prvými týždňami, keď ešte mnohé chceme tehotenstvo schovať. Ako sa obliecť tak, aby sme šikovne zamaskovali bruško?
Univerzálna rada znie – presunúť pozornosť od bruška k iným častiam tela a zdôrazniť ich v rámci celého outfitu. Skvele môžu poslúžiť áčkové strihy sukní, ktoré zvýraznia pás. Prípadne zvoliť šatku a šál, voľnejšie vrchné odevy, znížený pásový lem napr. na šatách, svetre, dlhšie strihy sák alebo kardigánov.
V druhom trimestri sa väčšina z nás pohodlne zmestí do svojich bežných vecí, výzvou je tretí trimester. Máš nejaké tipy, ako maximálne využiť kúsky z aktuálneho šatníka aj v tomto období, prípadne tipy, aké základné kúsky si dokúpiť, aby sme sa cítili pohodlne a neminuli majland na tehotenskú módu?
Myslím, že základ je nesústrediť sa len na oddelenie s tehotenskou módou, ktorá je častokrát zbytočne predražená. Z neho som využila maximálne tehotenské nohavice, ktoré boli užitočné aj po pôrode. Mnoho využiteľných kúskov v tehotenstve, ale aj následne po ňom, sa dá nájsť v klasických dámskych oddeleniach alebo dámskych sekciách v e – shopoch. Som rada, že aj medzi slovenskými značkami sa nájde viacero kúskov, ktoré sa dajú dobre využiť v tehotenstve a neskôr si nimi uľahčiť dojčenie – napr. šaty voľnejšieho strihu s otvormi na kojenie. V tehotenstve som sa držala zásady kúpiť si čo najmenej nového oblečenia. Ak som si niečo kúpila, musela som byť presvedčená, že to využijem aj po pôrode. Preto som nosila kúsky, ktoré mala v šatníku Dominikova mama či babka, prípadne som siahla po manželových veciach.
Ako sa obliecť na spoločenskú udalosť vo vysokom štádiu tehotenstva?
Aj v tomto prípade sú ideálne voľnejšie strihy šiat. Ja som vo 8. mesiaci siahla na ples po modrých plisovaných šatách, ktoré využijem aj teraz po pôrode, no zároveň boli ideálne aj na danú spoločenskú udalosť.
Čo je podľa teba „must have“ kúsok, ktorý by mala mať v šatníku každá tehotná žena?
V prvom rade by to mala byť pohodlná spodná bielizeň, ktorá nikde netlačí a je príjemná na nosenie. To je základ každého outfitu. Následne sa oplatí investovať do tehotenských nohavíc, prípadne do šiat s voľným strihom, ktoré využijeme počas celého tehotenstva a následne aj počas šestonedelia či neskôr. Ja som mala takýchto šiat v šatníku hneď niekoľko a zachránili ma najmä po pôrode.
Ďakujem Linde za rozhovor. Ak vás zaujíma viac z jej života, môžete ju sledovať na jej profile na Instagrame. Ak si chcete prečítať niektorý zo starších rozhovorov, TU nájdete rozhovor s političkou Vladimírou Marcinkovou o stereotypoch, predsudkoch a zladení kariéry a materstva, TU rozhovor s Mirkou Seňkovou z blogu Dúhová Mama, ktorá sa venuje osvete v témach neplodnosti a TU rozhovor s Riou Zeliskovou o tom, že tehotenstvo nie je pre každú ženu tým najkrajším životným obdobím.
