Romantický piknik som si na prvé výročie svadby vysnívala už pred rokom. Na svadobnej ceste v Taliansku. Lebo ja som vlastne taký piknik „so vším všudy“ ešte nikdy nezažila. Myslím taký, s pekným piknikovým košom, ozajstnými pohármi a fancy maškrtami. Pôvodne som chcela vycestovať do Talianska, ale august bol pre mňa zdravotne vyčerpávajúci a na plánovanie výletu som vôbec nemala energiu. Preto mi padlo vhod, keď sme dostali pozvanie na Oravu, ktorú s Karolom milujeme. Slovo dalo slovo a tak sme rozhodli, že vycestujeme práve na naše výročie. Čo všetko sme na Orave tých pár dní robili, si môžete prečítať v TOMTO ČLÁNKU.
Už je ráno, drahý!
Karol nie je nadšencom mojich bláznivých nápadov. Neužil si trek pred východom slnka, nadšene sa netváril ani o piatej ráno v džípe cestou na safari a keď som chcela medzipristátie v Atlante využiť na výlet do mesta, to hneď vyhlásil, že nocujeme na letisku. Bolo mi teda jasné, že ani plán na tento deň v jeho hlave nevyvolá predstavu mexickej vlny. Romantický piknik niekde na kopci. Rozmenené na drobné v chlapskej hlave (samozrejme, s vynechaním pejoratív) – trepať sa v košeli cez les, v ruksaku okrem dvojlitrovej minerálky fľaša šampusu, v ruke košík so sklenenými pohármi, tanierikom, obrúskami, dečkou a kadejakými inými… predmetmi. A to ešte nevedel, že budeme vliecť aj asi dvojkilovú kyticu.
Čo som komu urobil?! Toto sa pravdepodobne v duchu pýtal od chvíle, keď som mu niekedy v polovici augusta predstavila môj plán. Bolo mi jasné, že ho musím nejak pozitívne naladiť, a tak som nám proaktívne na recepcii v hoteli vypýtala raňajky do izby. Nebolo to síce úplne ideálne, lebo tým pádom musel pretrpieť fotku na Instagram. Nuž, život (ne)dobrovoľného blogera. Našťastie to zachránila dobrá praženica, párky a čerstvá pomarančová šťava. A to, že mohol jesť v župane v posteli. Malé bezvýznamné plus som získala.
Ako vybrať dokonalé miesto na romantický piknik?
Predstava romantiky je u každého iná – pre mňa je to najmä súkromie a prostredie, kde sa cítim sama sebou a nemusím riešiť žiaden diskomfort. Potom mi už stačí len môj chlap, všetko navyše je príjemný bonus. Tentoraz nám do kariet zahrala náhoda, dokonalé miesto nám poradila sprievodkyňa v Jasenovej, v rodnom dome Martina Kukučína. Ak vraj hľadáme niečo pekné, kde by sme si mohli urobiť romantický piknik, chceme pekný výhľad a súkromie, určite musíme ísť na Skalku. Hm, okej, a čo je Skalka?
Ostrá a Tupá skala, Vyšnokubínske skalky
Ako sme sa dozvedeli, miestni Skalkou volajú Ostrú a Tupú skalu v Oravskej vrchovine, medzi obcami Leštiny a Vyšný Kubín a mestom Dolný Kubín. Krásne skaly na kopci vidieť aj od cesty, sami sme okolo viackrát prechádzali, no ani nám nenapadlo, že práve tam by sme sa štverali na piknik. Čím viac som však o Skalke čítala, tým navnadenejšia som bola. Potom sme si pozreli pár fotiek na Instagrame, napísala som ich autorom, aká trasa tam vedie a bolo rozhodnuté. S piknikovým košom sa vyberieme na Skalku.
Hoci to znie celkom easy, nie je to úplne tak. Ak nie ste zrovna lokálci a okolie nepoznáte od detstva, nájsť správnu cestu môže byť výzva. My sme si vybrali trasu z Leštín, no keď sme dorazili do dediny, po značení alebo aspoň info tabuli nebolo ani chýru, ani slychu. A tak sme odparkovali pri ceste, na mieste, ktoré sme vyhodnotili ako začiatok trasy. Videli sme totiž nenápadnú odbočku, viedla vedľa kukuričného poľa hore do kopca a tvárila sa, že končí na Skalke. Podľa poradcu z Instagramu nám to malo trvať maximálne 20 minút a chodník mal byť úplne nenáročný a schodný „aj v žabkách“.
Začínalo to dobre – síce dosť do kopca, ale stopy po ceste boli výrazné a tvárili sa ako turistický chodník. Keď sme však po 10 minútach boli stále dosť nízko a Skalka sa zdala stále dosť vysoko, začali sme o svojich schopnostiach určiť trasu pochybovať. Najmä vo fáze, keď sa pod rozhľadňou chodník stočil vpravo a Skalka sa nám po ľavej strane viac a viac vzďaľovala. Ujo Google však tvrdil, že ideme dobre, a tak sme pokračovali. Z chodníka na lúke sme ale vstúpili do lesa, kde po daždi deň predtým nebola zem úplne ideálna. Najmä nie pre biele tenisky a šaty takmer po zem.
Priznávam, obaja sme trochu znervózneli, keďže sme vliekli celkom slušný náklad a neboli sme si istí, či vôbec dorazíme do cieľa. Z lesa sme vyšli na čistinku a chodník stále pokračoval viac vpravo. Opäť sme vstúpili do lesa a po ďalšom stúpaní sme sa ocitli takmer na vrchole. Chodník sa konečne točil aj doľava, ale zároveň sa rozdeľoval. Vydali sme sa tak trochu intuitívne a napokon sa nám na Skalku podarilo prísť. A ak sa to podarilo nám, určite to zvládnete tiež.
TIP: Okrem trasy z Leštín, ktorá je, ako sme sa neskôr dozvedeli, asi najhoršia, vedú na Skalku ešte ďalšie dve. Z Vyšného Kubína, tá je vraj najčarovnejšia a ponúka najkrajšie výhľady, alebo z Dolného Kubína zo sídliska Banisko. Táto trasa je zároveň najjednoduchšia a najlepšie prístupná.
Čo potrebujete na romantický piknik?
Najmä partnera. Veľmi trpezlivého partnera, ktorý bude vláčiť cez les do neznáma asi päť kíl predmetov a potravín, ktoré v cieli premeníte na scénu z romantického filmu. Väčšinou nebývam takto sladká, ale raz za rok predsa môžem aj ja, nie?
Krásne vyštafírovaní (veď sme oslavovali!) a trochu upachtení sme dorazili do cieľa. Po 50 minútach. Karol nebol v oslavnej nálade, tak som mu prisľúbila jedlo a mračil sa iba napoly, keď som začala rozkladať statív. Zas na vlastnej koži pocítil trpkú príchuť svojho blogerského statusu. Karol sa veľmi nerád fotí. Ale veľmi rád je, takže sa to celkom vyrovnalo.
Fun fact: Cestou hore nám z piknikového koša vypadla kvetinová čelenka a Karol sa obetavo otočil, že ju pôjde nájsť. Bol presvedčený, že ju stratil pri miernom stúpaní na začiatku lesa, v ktorom sme práve boli. V skutočnosti bola o dosť ďalej, tak si nie som istá, či toto rozhodnutie aj s odstupom času vnímal ako dobrý nápad. A pravdepodobne by nesúhlasil ani s označením „fun fact“.
Na dotvorenie romantickej atmosféry je úplne dokonalý skutočný piknikový kôš. Taký, aké poznáte z Instagramov. Vystlaný krásnou látkou, s tanierikmi, pohármi a príbormi. Tak presne taký sme nemali. Poslúžil aj obyčajný košík potiahnutý látkou.
Ďalším „must have“ kúskom je pikniková deka. Tú sme doma tiež nemali, ale osud to nejak zariadil za mňa. Keď som v stories na Instagrame zháňala piknikový kôš, oslovila ma Martinka z Bekvåm, slovenskej rodinnej značky bavlnených osušiek, ktoré som v minulosti zdieľala medzi produktmi, čo ma zaujali. Vraj by nám rada dala k nášmu výročiu darček a keď už chystáme piknik, tak mi pošle osušku. Tú som totiž ja šikovnica omylom na Instagrame odporúčala ako krásnu deku. Bolo to zábavné a milé a veľmi ma to potešilo. Ďakujeme aj takto verejne! Osuška s nami bola v teréne a môžem to teda len potvrdiť, je to skvelá pikniková deka. Ale kľudne sa ňou aj poutierajte na pláži, veď každému podľa chuti.
Ale čo je na romantickom pikniku najdôležitejšie? No predsa nakŕmiť chlapa! A tak si pribaľte všetko, čo má ten váš najradšej. Nezabudnite na čokoládu alebo koláč, takmer každý muž má po jedle rád aj sladkú bodku. Haha, neodbočujte od témy, stále sme pri jedle! A od neho plynule prejdeme k pitiu. Za bežných okolností si romantický piknik vyžaduje prosecco, víno alebo šampanské.V šoférskej verzii sa nemusíte obmedziť na limonádu, my sme v supermarkete objavili nealko Huberta a hoci sme sa najprv obávali, čo to bude za drink, nakoniec sme ostali celkom milo prekvapení. Abstinenti sa z nás rozhodne nestanú, ale v núdzovej chvíli to človeka zachráni. Bolo to predsa len lepšie riešenie ako môj prudko kreatívny nápad pripiť si pohármi plnými hrozna.
Aby bol romantický piknik romantickejší
Dokonalá bodka na záver. Ženy milujú kvety. Minimálne tie, ktoré poznám. Vedela som, že našu piknik party musí dotvoriť kytička kvetov. Nebola som si istá, či sa Karolovi bude chcieť riešiť návštevu kvetinárstva v neznámom prostredí. Chlapi majú radi, keď sú veci rýchle a praktické a najmä si neradi komplikujú život. Hľadať kvetinárstvo v cudzom meste môže byť nepríjemná úloha. A tak som si povedala, že si kvetinky nazbieram po ceste na lúke.
Spoiler: Žiadne tam neboli. Ani jeden jediný.
Aj toto sa však vyriešilo! Priamo do hotela mi prišiel balík veľký ako svet. A nebola v ňom Bambuľka. K prvému výročiu mi kyticu snov a milé blahoželanie poslali z Kvety.sk, ďalšej slovenskej značky, ktorú už nejaký ten čas obdivujem na Instagrame. Takú krásnu kyticu som naposledy držala v rukách na vlastnej svadbe, ale bola asi o 70 percent menšia. Nikdy som neverila, že kvety môžu prežiť cestu v kuriérskom aute medzi ďalšími dvesto balíkmi, takže som voči kvetinovým donáškam bola doteraz veľmi skeptická. Krabicu síce kuriér úplne neustriehol, ale kvety vo vnútri prežili bez najmenšieho poškodenia. Krásne, svieže a ako stvorené na tento piknik. Ani ja sama by som si krajšie nevybrala, takže ďakujem, úplne ste ma vystihli a vďaka vám dostala naša oslava tú najkrajšiu dokonalú bodku na záver.
Spoiler 2: Teraz bude nasledovať asi milión fotiek, lebo tie krásne kvety sa jednoducho nedalo prestať fotiť.
