Intro
Ešte budeme na Srí Lanke štyri dni a Nika ma núti písať o tom slová. Ževraj, keď to dokončím, vymeníme to za zlaté tehly, budem Hater senior a potom nebudem musieť už vôbec nič robiť. Tá posledná časť sa mi pozdáva, tak som tým začal, aby som vedel, či to stojí za to.
Lover: Kedy už napíšeš koniec Srí Lanky?
Hater: Teraz nemôžem, musím niečo dokončiť.
Lover: A čo robíš?
Hater: Pozerám sa na skriňu.
Lover: Prečo?
Hater: Potrebujem zistiť, aké to je nič nerobiť.
Lover: Ty si dojedol tie hríby?
Hater: Čo?
Lover: Čo?
Časť posledná, klapka prvá
Nika sa začne nudiť pri bazéne a vymýšľa aktivity.
Lover: Nejdeme ešte surfovať?
Hater: Nie, už je zima.
Lover: A nepožičiavajú tu niekde bicykle?
Hater: Kdeže, určite nepožičiavajú.
Lover: Tak vylezieme na palmu a odfotíme západ slnka.
Hater: Na to treba povolenie, špeciálnu výstroj, dvojtýždňový výcvik a sprievodcu. Ja si musím oddýchnuť, dnes už nikam nejdem.
Lover: Ale ja by som aj išla..
Spravili sme kompromis, takže sme išli.
Úloha je jednoznačná, vyhotoviť pár, respektíve desať, najviac 15-tisíc fotografií zo západu slnka.
Prezliekam si plavky a balím fotoaparát, malý objektív, veľký objektív, náhradné baterky, mobily, kľúče, fľašku vody, stojan, uterák, keby sa nám náhodou chcelo kúpať, a stredne veľký karavan, aby sme to odniesli. Gúľame sa s tými haraburdami k pláži, veď je to krásna činnosť, čo napĺňa naše srdcia radosťou, oveľa lepšie ako ležať pri bazéne. Nájdeme si miestečko, rozložíme celý štáb a pozorujeme oblaky ako svižne zahaľujú zapadajúce slnko. Vypichnem krásu oblohy. „Aha, aká pôvabná šedá, súvislá. A ako nám romanticky fúka piesok do očí.“
Západ slnka. Veľmi, veľmi krásny. Úžasná nádhera. Pocestujete si.
Starý Hviezdoslav by kvetnato opísal čarotajnú atmosféru a baby, z toho celé roztopené, by mu nosili piňakolády v plavkách z kokosových orechov. Ale ja vypľúvam piesok spomedzi zubov, balím haraburdy, ktoré nevyhnutne treba, aby ste si odfotili šedú farbu oblakov vo vysokom rozlíšení. Táto exotika sa dá náramne ľahko zreprodukovať, netreba sa nikam teperiť. Postavíte sa do vetra, hodíte si do huby trochu piesku a pol hodinu čumíte na omietku. Niekto ju môže aj fotiť. Rovnaký zážitok ako na Srí Lanke zo západu slnka. Ale cestovať je radosť.
Čo s načatou večerou
Príprava
Zostala nám ešte ryba, zelenina a zemiaky, čo sme kúpili na trhu. S Romanom sme najlepší šéfkuchári v celej kuchyni, tak si prehadzujeme zemiaky krížom cez miestnosť a predvádzame tanečky medzi hrncami. V tom sme tiež dobrí, ale išlo hlavne o jedlo, tak som udelil Romanovi dve Michelinské hviezdy. Zo skromnosti mi jednu vrátil.
Chvíľu na to prišiel Kausika. S úsmevom a rumom, tak sa tešíme zo života. Neváhali sme a ako elegantný doplnok k večeri a rumu sme naservírovali z chladničky slovenskú pálenku z jabĺčok. Zrazu sa usmieva celá kuchyňa. Zdá sa mi, že Kausika hľadí na tú fľašu s rešpektom. Alebo si myslí, že ideme piť technický benzín. Rozlial som tri poldecáky, cink-cink a je odštartované. Kausi takmer bez strachu preklopil, my tiež, ale zaiskril iba Kausi. Vraj too strong.
Vymenili sme si veselé pohľady a nasypali ďalšie poldecáky. V kuchyni začína byť veselo. Konečne sa objaví Nika a
prechádzame na rum. Je to špeciálna edícia tutti frutti dolce & gabbana, červená ohnivá voda single malt, 15 rokov dozrievaná v pirátskej truhlici, strážená morskou pannou. Samozrejme, taký nepoznám, Nika vraví, že je vynikajúci, chutí a vonia akoby po vanilke. Ja už pomaly začínam pochybovať, či taký poklad vieme za daných okolností patrične oceniť, ale nebúram atmosféru a veziem sa na spoločnej vlne.
Rybka so zemiakmi a také zelené
Ako ďalej
Na zdravie
Rum nám pomaly dochádza, tak Kausika vybaví ďalšiu fľašku za 2 300 rupií exkluzívne dovezenú na miesto konzumu tuk-tukom. Alkohol je tu zrejme drahý. Večeriame, pijeme, debatujeme. Kausi je budhista. Modlia sa každé ráno a večer, do chrámu chodia vždy, keď je spln. Je to pre nich výnimočný deň, ako pre nás tento rum. Ak majú z toho podobný zážitok, tak sa nečudujem. Keď je spln, postia sa a nepijú alkohol. Rýchlo som si odvodil, že dnes spln nebude. Inak pijú hlavne muži, ženy vraj takmer vôbec. Najradšej majú miestny arak a potom rum. Víno až tak neobľubujú, možno je drahé, alebo hnusné, ktovie. Pýtame sa, ako to majú s veselou zelenou flórou, takže klasika, húli sa ako všade, ale nie je to dovolené a sú za to pokuty. A vraj budhisti jedia mäso, ale len z rýb a sliepok. Nejde nám to po tom rume do hlavy, ako je to možné, veď nás v škole učili, že budhisti nezabíjajú zvieratá. Kausi nám rýchlo vysvetlil, nezabíjajú ich budhisti, ale tí s inou vierou, alebo ľudia v biznise.
Outro
Money sú viac ako Budha a Kausi je super. Nikdy necestoval mimo svojej krajiny a nikdy neletel lietadlom. Je skromný a príde mi šťastný. Asi je to pravda, čím viac máš, tým viac chceš. Nechcel si vziať peniaze za rum, čo vybavil a na tunajšie pomery to muselo stáť dosť veľa. Po dlhom boji sme mu nanútili peniaze a Nika s ním dohaduje, či nás nevezme na ďalší výlet v sobotu. Nika je nezastaviteľná. Posledná bojová úloha dňa je trafiť naspäť na približné miesto, kde sme ubytovaní, v úplnej tme, ideálne priamo do izby, čo najbližšie k posteli. Autopilot v plnej prevádzke, nohy ma nesú, hlava príde neskôr, dúfam, že trafí.
Tento článok je dvanástym pokračovaním srílanského denníka. TRINÁSTY DIEL NÁJDETE TU. Všetky staršie časti nájdete NA TOMTO MIESTE.
