Sedíme a čakáme. Rozmýšľam nad skutočnými cestovateľmi, prečo to robia, či sú divní, či radi čakajú a kde je Godot. Bolí ma zadok, máme dve hodiny a pätnásť minút do odletu. Nabijeme si mobily v nabíjacom pultíku, no keďže je tu trochu smrad, ideme do duty free zóny. Znova. Ale to predbieham.
1. 1. 2015, niekedy ráno
Ideme do Budapešti. Šoférujem, chce sa mi trochu spať.
1. 1. 2015, 12:43, letisková hala, Budapešť
Nika sa teší a sedí.
Ja sedím, všetci tu sedia. Check-in je za nami, dve a pol hodiny do odletu.
Budeme tu zatiaľ sedieť a čakať. Si to užívam teda.
Zjedol som banán, mám pri sebe rukavice, zabudol som ich odložiť do auta na parkovisku, trochu hundrem.
Budem nosiť čierne štrikované rukavice na Srí Lanke, asi s nimi pôjdem na ryby alebo čo.
Nika fotí a sedí.
Nuda, šťukám do mobilu, hrám šach.
1. 1. 2015, 13:27, stále letisková hala
Remizujem.
1. 1. 2015, 14:07, duty free zóna
Veľa vôní, hodiniek, ľudí a jedla. Náš odlet je naplánovaný na 15:15, chodíme hore dolu, zabíjame čas.
Trochu ma bolia nohy, ale nič nepoviem, som drsňák.
Pri štandardných procedúrach sa nič zvláštneho nestane, poctivo nás vyzujú, zröntgenujú, ľudia si na chvíľu podržia gate, kým im nevrátia opasky a ide sa ďalej, hladký priebeh.
V lietadle to celkom ujde, pozeráme seriály, hráme hry. Väčšinou retro – Space Invaders.
Nika skončí v 53. leveli. Ja som v 42-hom a ešte mám dva životy.
Jedlo je prekvapivo celkom fajn, jahňacie so zemiakovou kašou a zelené fazuľky. Puding Nike vôbec nechutí,
neviem prečo, je to naozajstný puding. Hnedý, blatový, rozmačkaný, slizký a sladký. Som jej ho zjedol.
Pijeme aj víno, biele, suché, hnusné. Zase jej nechutilo, som jej ho vypil. To tu už naozaj musím robiť všetko.
Lietadlová vanilková zmrzlina – dva body z desať.
Po niekoľkých hodinách konečne pristávame v Dubaji, takmer načas.
Stretávame mladú babu z Čiech, precvičujem výťahový small talk, takže prehodíme len pár slov. Druhýkrát v živote cestuje, ide na Sumatru pracovať ako dobrovoľníčka. Nevie po anglicky, ale bude sekať dažďový prales mačetou, vraj tri mesiace. Už si nepamätám, prečo by to robila, asi aby mali tamojšie deti lepšiu cestu do školy a nezožrali ich tigre. Ktovie, ako jej to šlo. Rozlúčili sme sa, popriali si šťastie a každý išiel svojou cestou. Aj som cítil, ako sa na ňu karma usmieva.
1. 1. 2015, 23:34 Dubai Time
Zase v duty free, tentokrát v Dubaji.
Parfumy tie isté, len za doláre.
V obchodoch je viac predavačov ako bolo v Európe. Sú vtieravo milí a všetci prajú šťastný nový rok aj druhého januára. Veľa ľudí, veľa farieb, veľa pohybu. Niektorí sú aktívni, predávajú, telefonujú, nakupujú a rýchlo chodia, iní spia alebo čakajú na prípoj do všetkých kútov sveta. Idú obohacovať ľudí svojou existenciou. Presne ako my dvaja.
Pri toaletách sme videli chlapíka. Prebaľoval si veci z kufra, mal tam deky z lietadla, obrúsky z lietadla, slúchadlá z lietadla, vankúše z lietadla. Možno zobral aj letušku.
Rôzne svety, rôzne farby, rôzni ľudia.
Kradne sa rovnako.
2. 1. 2015, 00:02 Dubai Time
Našli sme wifi kútik.
Letiskový internet, free pripojenie, každé zariadenie na 30 minút a tak sme autisti na mobiloch.
Nerozprávame, každý máme svoj svet, píšeme známym, rodine, kamarátom, že sme živí, zdraví, závislí na internete a čakáme na lietadlo do Colomba. 30 minút za nami, koniec internetov, karavána ide ďalej.
Sedíme a čakáme. Rozmýšľam nad skutočnými cestovateľmi, prečo to robia, či sú divní, či radi čakajú a kde je Godot.
Bolí ma zadok, máme dve hodiny a pätnásť minút do odletu.
Nabijeme si mobily v nabíjacom pultíku, no keďže je tu trochu smrad, ideme do duty free zóny. Znova.
Nika sa teší z duty free zóny, to je dobre.
2. 1. 2015, 02:00 Dubai Time, boarding gate, lietadlo
Lepší displej, modernejší ovládač, viac filmov, viac hudby, rovnaká deka aj slúchadlá, menej miesta na nohy, nie je mi pohodlne. Jedlo – praženica a muffiny, hodnotím 7 z 10, s ohľadom na to, že sme v lietadle.
Vonku je asi 22 stupňov, pokúšame sa zaspať, veľmi sa nám nedarí, nebaví ma to, chcem ísť niekam do postele a vystrieť si nohy. Nervózne funím, prehadzujem sa, som celý dolámaný, ublížený a nikto si to nevšíma.
Šialený svet. A to je len začiatok.
Tento článok je prvým dielom srílanského denníka. DRUHÝ DIEL NÁJDETE TU.
