Tehotenstvo (nie je) na počkanie: Uvedomelá rada pre zvedavých

Predstavte si, že ste práve potratili a niekto vám v tom čase povie, že už máte svoj vek a tehotenstvo by ste nemali odkladať. Áno, presne to sa stalo aj mne. Tlak spoločnosti na ženy, aby sa stali matkami, je enormný a neetický. Na to, či je žena tehotná, či vôbec plánuje alebo neplánuje otehotnieť, sa nepatrí pýtať ani v prípade, že je zdravá, spokojná, vyrovnaná a takéto narážky sa jej nijako nedotknú. Ak ale po dieťati túži a mať ho nemôže, všetky tieto otázky či na pohľad nevinné podpichnutia ju môžu nepredstaviteľne zasiahnuť. Nikdy vopred neviete, s čím žena (pár) za dverami svojej domácnosti bojuje a šanca, že s počatím má problém, je dnes pomerne vysoká.

Skúsim to aj takto, polopate. Ak pár nemá deti, je to pravdepodobne z dvoch dôvodov – buď ich (ešte) nechce alebo po nich, naopak, veľmi túži, ale mať ich nemôže. Ani v jednom prípade to však nie je vaša vec. Najmä, ak si s párom nie ste blízki a ani iné dôverné témy bežne nerozoberáte. Ľudia sa hanbia pýtať omnoho neškodnejšie otázky, ale tak intímne kladú často bez rozmyslu. Pravdepodobne ste si nikdy neuvedomili, aké boľavé môžu byť. Asi som si to neuvedomovala ani ja, kým sa ma to nijak netýkalo. Preto vám poradím – ak máte nutkanie svojich známych či priateľov upozorňovať na fakt, že „už by sa patrilo“, radšej to nerobte. Ak sa vám budú chcieť so svojimi plánmi zdôveriť, prípadne mať potrebu sa vyrozprávať, určite to urobia sami od seba.

Tehotenstvo nie je samozrejmosť

Téma neplodnosti či spontánnych potratov je v spoločnosti stále tabu a možno práve preto máme pocit, že priviesť na svet dieťa je tá najjednoduchšia a najsamozrejmejšia vec na svete. Od párov sa to akosi očakáva. Keby sme zbúrali múr ticha okolo týchto tém, možno by sme všetci začali byť o čosi empatickejší. Lebo by sme si konečne uvedomili, že tehotenstvo nie je na počkanie. Nie to šablóna s presne vymedzeným časovým harmonogramom. Zásnuby, do roka a do dňa svadba a do ďalšieho dieťa. Nie, tak to nefunguje. No páry, ktoré majú s otehotnením problém, často mlčia. Niektoré sa za to hanbia, majú pocit zlyhania, vinia sa za to, alebo je to pre nich tak boľavé, že o tom jednoducho nedokážu hovoriť. Kým však o probléme budeme mlčať, spoločnosť sa bude tváriť, že neexistuje a nikdy sa nikam neposunieme.

Preto som sa po mesiacoch úvah rozhodla, že sa o našu skúsenosť podelím. Dlho som pocitom zlyhania a viny trpela aj ja sama. Internet (najmä tak populárny Instagram) je plný žien, ktoré otehotneli na prvý raz bez akejkoľvek námahy, ktoré majú bezproblémové tehotenstvá a tak som mala pocit, že som jediná na svete, ktorej sa niečo také deje. Podľa výskumov sa však v priemere každé štvrté tehotenstvo končí potratom. Prišla som o dieťa. Nie raz. A dnes už viem, že nie som jediná, hoci som dlho žiadnu takú ženu na Instagrame nevidela. Ak si si niečím podobným prešla tiež, milá žena, ubezpečujem ťa, že nie si sama. O bábätká prichádzajú aj herečky, speváčky, influencerky a blogerky, ktoré sa na teba denne usmievajú z tých dokonalých fotiek…

Nie ste v tom sami a nádej existuje

Hoci som už v druhej polovici tehotenstva, stále akosi nemôžem uveriť, že sa to deje. Budeme mať dieťa! Sme najšťastnejší a najvďačnejší na svete, no zároveň sa nevieme zbaviť obáv, či je už ozaj všetko v poriadku. Každá tehotná žena si prechádza svojimi vlastnými strachmi, no myslím si, že tie, ktoré prekonali potrat či dokonca viacero, to cítia ešte intenzívnejšie.

To je aj jeden z dôvodov, prečo sme s oznámením tehotenstva čakali tak dlho. Prvé vyše štyri mesiace (najmä kvôli preventívnym opatreniam, ale o nich inokedy) som sa cítila fyzicky veľmi zle a psychika na tom bola ešte biednejšie. Nemohla som poriadne spávať a každý večer som sa modlila, aby som aj ráno vstala tehotná. Najmä ako sa blížili časy, v ktorých som v minulosti o dieťa prišla, táto úzkosť narastala. Pravidelne som ten malý hrášok v bruchu ubezpečovala, že je silák, že mu veríme a že sa na neho nekonečne tešíme. A že sa nemusí báť, lebo ho uchránime pred celým vesmírom. Vytvorila som nám malý bezpečný mikrosvet, do ktorého som nechcela nikoho pustiť. Naša malá bublina, v ktorej sme boli len my traja, mi vyhovovala.

Nemala som absolútne žiadnu chuť ani energiu rozoberať s niekým bábätkovské témy a odpovedať na rôzne otázky. Vtedy som ešte nebola úplne pripravená hovoriť o predošlých potratoch a bez toho by to nešlo, zatajiť by som to určite nedokázala. Veď žena, ktorá je prvý raz tehotná, veci prežíva inak ako tá, ktorá má za sebou niekoľko neúspešných tehotenstiev. Kúsok z každého si so sebou nesiete navždy. To mi môžete veriť. Sama si pamätám, ako bezstarostne a radostne som prežívala prvé tehotenstvo. Ani mi nenapadlo, že by sa niečo mohlo pokaziť. Veď prečo aj? Som mladá, zdravá, nič ma nebolí. A predsa sa stane…

Každým ďalším prekonaným dňom, rozhovorom s lekárom či fotkou z ultrazvuku sa však naša bublina postupne zväčšovala. Síce ľudí, ktorí o našom bábätku doteraz vedeli, stále hravo spočítam na prstoch, som pripravená sa o tento príbeh podeliť. Pamätám si totiž, aká osamelá som sa cítila, keď sme si týmto prechádzali. Viem, že by mi veľmi pomohlo, keby som v tom čase čítala o podobnej skúsenosti. A tak je tu teraz tá naša. Verím, že pomôže vám, ktorí stratou bábätka práve prechádzate a že vám tiež dodá nádej, že ani po opakovaných potratoch nie je ešte nič stratené.

Celý náš príbeh nájdete tu:

Tehotenstvo po potrate: Čo robiť a kde hľadať pomoc

Na záver by som ešte chcela napísať pár slov k uvedomelému oznámeniu tehotenstva. Je totiž veľa mýtov a povier, kedy a ako by sa to, že čakáte dieťa, malo oznamovať. V skutočnosti to však závisí len od toho, ako to cítite vy. Pokojne môžete čakať do druhej polovice tehotenstva, na tú známu métu 12. týždeň alebo to do sveta môžete vykričať hneď vtedy, keď na teste objavíte dve čiarky. Neexistuje správne a nesprávne rozhodnutie, len musíte byť pripravení znášať jeho dôsledky. Veľmi pekne tipy na uvedomelé oznámenie tehotenstva spísala na svojom blogu pred niekoľkými mesiacmi  austrálska blogerka Jayde. Ich presné znenie nájdete TU.  S jej názormi sa stotožňujem aj ja, nižšie môj pohľad na vec.

1. PREMYSLITE SI, KEDY CHCETE TEHOTENSTVO VEREJNE OZNÁMIŤ

Veľa budúcich mamičiek má sto chutí svoje tehotenstvo širokému svetu oznámiť už po prvom pozitívnom teste. Na tom, samozrejme, nie je absolútne nič zlé. Prvé týždne sú však krehké a stať sa môže čokoľvek. Nie, vôbec nechcem maľovať čerta na stenu, ale nie raz som si potratom prešla a nebudem sa tváriť, že nič zlé sa stať nemôže. Zvážte preto, či ste pripravená hovoriť verejne aj o tom, že už tehotná viac nie ste. Sú ľudia, ktorí sú otvorení a rany im pomáha hojiť práve zdieľanie. Sú však aj ženy a páry, ktoré sa chcú so stratou vyrovnávať v súkromí. Na diskusných fórach som natrafila na viacero žien, ktoré oľutovali, že svoje tehotenstvo oznámili príliš skoro, lebo pre nich bolo nesmierne ťažké a boľavé okoliu vysvetľovať, čo sa stalo. Na druhej strane tam boli aj ženy, ktoré o svojom tehotenstve nikomu nepovedali a potom, keď o bábätko v prvom trimestri prišli, cítili potrebu zveriť sa niekomu blízkemu, no nik nevedel ani to, že vôbec boli tehotné. Žiadne pravidlo či povera nefunguje univerzálne a preto neriešte, čo by ste kedy mali alebo nemali či kedy túto novinku oznamujú ostatní. Oznámte to vtedy, keď na to budete pripravení.

2. ZVÁŽTE, AKO A KOMU TO OZNÁMIŤ

V tomto bode som uvažovala presne ako Jayde – existuje niekoľko ľudí, u ktorých by ma mrzelo, keby som sa takú veľkú novinu dozvedela od niekoho iného či zo sociálnych sietí. Týmto ľuďom som to preto aj ja plánovala oznámiť osobne. Možno sa vám táto taktika zapáči tiež. Do nášho tehotenstva, bohužiaľ, vstúpila pandémia a my sme sa tak nemali šancu pri osobnom stretnutí z tejto novinky potešiť s nikým. Najviac nás to mrzelo v prípade rodiny a najbližších kamarátov, kde sme mali premyslené, kedy a ako im to povieme. A tak ste sa to asi niektorí neplánovane dozvedeli zo sociálnych sietí. Prepáčte.

Nezabudnite zvážiť aj to, kedy a ako túto novinku oznámite kolegom a zamestnávateľovi. Tehotné ženy sú pod zákonnou ochranou a zamestnávateľ má voči nim určité povinnosti. Avšak len v prípade, že to oznámia písomne spolu s potvrdením od lekára. Na to nezabúdajte, ak sa chcete chrániť.

3. PROBLÉMY S OTEHOTNENÍM A SPONTÁNNY POTRAT

Ak ste mali problémy s otehotnením alebo ste si prešli spontánnym potratom, zvážte tiež, či sa pri oznámení svojho tehotenstva chcete podeliť aj o tieto skúsenosti. Ako v prvom prípade, neexistuje správne a nesprávne rozhodnutie, ide o veľmi súkromnú a citlivú záležitosť, ktorú každý prežíva inak.

Aj ja sama som dlho zvažovala, ako toto naše tehotenstvo oznámim. Potom som si spomenula, ako som sa cítila, keď som všade videla a čítala len pozitívne príbehy, prípadne len oznámenia bez pozadia. Akosi automaticky (a možno úplne mylne) som sa domnievala, akí sú šťastní, že majú bezproblémové tehotenstvo. Uvedomila som si, že o neplodnosti a potratoch sa jednoducho nehovorí. A potom sa mnohí, ktorí s týmito problémami zápasíme, cítime osamelo a máme tendencie hľadať chybu v sebe. Lebo veď „iným sa to predsa nedeje“. A pritom sa to deje čoraz častejšie. Vždy, keď som niekde počula o podobnom príbehu, som sa akosi podvedome cítila pokojnešia a už to zrazu nebol iba náš problém. A vždy, keď nejaký pár oznámil tehotenstvo po predošlých potratoch, alebo keď sa mi kamarátka dodatočne zdôverila, že kým porodila prvé dieťa, tiež prešla potratom, dodalo mi to nádej, že aj nám sa to nakoniec podarí. Ako sa vraví: „Sharing is caring.“

Dúfam, že tento článok pomohol aspoň jednej alebo jednému z vás cítiť sa lepšie a tiež, že vás prinútil aspoň prehodnotiť, či a ako sa svojich viac a menej známych budete pýtať na ich tehotenské plány. Ak si aktuálne prechádzate potratom či problémami s plodnosťou a chcete vedieť, aká bola naša cesta, ako sme náš problém riešili, čo nám pomohlo a čo by som si priala vedieť oveľa skôr, prečítajte si aj TENTO ČLÁNOK. Viac o týchto témach budem postupne rozoberať na blogu v TEJTO KATEGÓRII a na svojom profile na INSTAGRAME. Za fotografie použité v tomto článku ďakujem kamarátke a skvelej fotografke Iv Poruban Santovej.

 S láskou

Veronika