Tehotenstvo po potrate: Čo robiť a kde hľadať pomoc

Spontánny potrat je v spoločnosti stále až prekvapivo veľkým tabu. Mnohé páry o ňom majú málo informácií a, bohužiaľ, stále je asi aj veľké množstvo gynekológov, ktorí k tejto záležitosti pristupujú málo empaticky a nie sú proaktívni tento problém podchytiť v zárodku. Podľa štúdie Národného centra pre biotechnologické informácie so sídlom v USA pritom až 43 percent žien (zo skúmaných takmer 55-tisíc prípadov) prežilo jeden alebo viac potratov počas prvého trimestra. Tehotenstvo po potrate je psychicky náročné a predstavte si, že až u desiatich percent žien sa potrat zopakuje aj druhý raz. Štyri percentá žien prekonajú aj tretí potrat. Až tento tretí a viacnásobný potrat však u množstva gynekológov znamená zdvihnutý varovný prst. Dovtedy o váš problém niektorí lekári neprejavujú skutočný záujem a odbijú vás slovami „to sa stáva“. No možno by sa nemuselo.

Tehotenstvo po potrate – najdôležitejšie rady

Tehotenstvo je krehká vec, náročný proces pozostávajúci z miliardy malých procesov a nikdy neviete, ako sa bude vyvíjať, či skončí radosťou alebo bolesťou. Mnohé veci neovplyvníte, lebo sa proste stanú a nikdy ani nezistíte, prečo. Tehotenstvo po potrate je náročné na psychiku, no niektorým nepríjemnostiam sa dá jednoducho predísť. Preto som dala dokopy moje zistenia, ktoré vám cestu k vytúženému bábätku môžu nielen urýchliť, ale najmä zjednodušiť a spríjemniť.

Nájdite si gynekológa, ktorému dôverujete. Ale tak skutočne.

Čo si s odstupom času vyčítam asi najviac je to, že mi trvalo takmer rok, kým som odišla od svojej gynekologičky. Vždy som sa samu seba snažila presvedčiť, že jej MUSÍM veriť, je to predsa lekárka a vie najlepšie, čo má robiť. Ani dnes netvrdím, že nevedela, skôr len nemala skutočný záujem o môj problém. A asi o problémy pacientok vo všeobecnosti, keďže mala vo svojej ambulancii neustále vyvesený telefón a dovolať sa tam mi trvalo niekedy aj tri dni a 64 zrealizovaných hovorov. Niekedy nestačilo ani to a musela som sa na opačný koniec mesta prejsť osobne kvôli otázke, ktorú by sme vyriešili trojminútovým telefonátom.

Dnes už viem, že toto sa u dobrého gynekológa stať nemôže. Keď volám do ambulancie svojho nového lekára, vždy mi zodvihnú. Keď mi nevie poradiť sestra, sľúbi mi, že to zistí a zavolá mi späť. Zatiaľ zavolala vždy. Raz mi dokonca zavolal o pol deviatej večer sám lekár a ospravedlnil sa mi, že mali v ambulancii náročný deň a skôr to nestihol. Trpezlivo si ma vypočul, upokojil ma a poradil mi. Presne to by pre vás v tehotenstve (aj mimo neho) mal dobrý gynekológ urobiť. Najmä ak práve prežívate tehotenstvo po potrate. Vypočutie, pochopenie a upokojenie vám dodá na „tehotenskom sebavedomí“.

Tiež musíte mať pocit, že má o váš problém skutočný záujem. Dnes už tiež viem, že dobrý gynekológ vás neodbije slovami „to sa stáva“. Prejde si s vami všetky okolnosti potratu, pýta sa na detaily, iné zdravotné problémy a pokúša sa problém riešiť čo najskôr. Odporúča ďalšie vyšetrenia bez toho, aby ste sa museli pýtať, či nejaké náhodou nepotrebujete. Trpezlivo si s vami prejde výsledky a odpovedá na všetky nejasnosti. Urobí maximum pre to, aby vaša ďalšie tehotenstvo po spontánnom potrate dopadlo úspešne. Nájdite si gynekológa, ktorému dôverujete a o ktorom si myslíte, že je profesionál. Taký vás aj pravdepodobne pošle k odborníkom, z ktorých budete mať rovnaký pocit.

Vopred si preverujte lekárov, ku ktorým vás posielajú.

Po druhom potrate som ešte u svojej bývalej gynekologičky trvala na ďalších vyšetreniach, o ktorých som si vygúglila, že by sa mali absolvovať. Poslala ma na ne po tom, čo mi povedala, že je to predčasné, lebo „to sa rieši najskôr po treťom potrate“. Moja súkromná gynekologička ma poslala k ďalším súkromným lekárkam, kde sa za každé vyšetrenie platili ďalšie poplatky. Neabsolvovala som žiadne. Najprv som si totiž pozrela hodnotenia spomínaných doktoriek na viacerých portáloch. Boli veľmi negatívne. Vrcholom bola endokrinologička, o ktorej pacienti písali, že im vulgárne nadáva, nedovolí im klásť nijaké otázky a viaceré ženy sa po jej návšteve cestou domov až rozplakali. Povedala som si, že tadiaľ cesta nevedie a zverila som sa so svojimi problémami kamarátke. Tá ma nakopla, aby som sa nenechala odradiť a vybavila mi svojho gynekológa. Za to jej budem navždy vďačná.

Môj nový gynekológ začal moje problémy riešiť ešte predtým, ako som sa papierovo stala jeho pacientkou. Dal mi kontakty na odborníkov z každej oblasti a povedal mi, nech ich čo najskôr obvolám, lebo čakacie doby sú dlhé a my predsa nechceme strácať čas. A tak veru aj bolo, na niektoré vyšetrenia som dostala termín o tri mesiace či neskôr. Všetci títo lekári boli štátni, nemusela som zaplatiť ani euro a ich prístup bol veľmi ľudský.

Dodnes si pamätám na moje prvé stretnutie s hematologičkou. Síce mala plnú čakáreň pacientov, hneď, keď som vošla, sa zoširoka usmiala a opýtala sa, ako sa dnes mám. Potom sme si prešli moje problémy a pani doktorka povedala niečo, čo sa mi zarylo do pamäte: „Viem, že lekári odporúčajú začať tieto veci riešiť až po treťom potrate. Ja však nedokážem poslať ženu domov a povedať jej, nech sa vráti, keď potratí tretí raz. Prečo by sme ju mali niečím tak príšerným nechať prejsť až trikrát, keď možno odhalíme príčinu hneď jednoduchými testami?“ Vtedy som vedela, že som v dobrých rukách. Preverujte si lekárov, ku ktorým vás posielajú. A najmä si nájdite dobrého gynekológa, ten vás pravdepodobne pošle k rovnako dobrým kolegom.

Pýtajte sa na diagnózy a hľadajte názory aj inde

Nikdy sa nehanbite pýtať. Lekár je tam preto, aby odpovedal na vaše otázky, aby vysvetľoval a spájal pre vás súvislosti, ktoré vy nevidíte alebo ktorým nerozumiete. Ak svojmu lekárovi nedôverujete (v prvom rade si nájdite nového), skúste si jeho vyjadrenia overiť aj inde. Moja slepá dôvera v prvú gynekologičku zbytočne predĺžila riešenie nášho problému o celé mesiace.

Konkrétny príklad. Vo výsledkoch ešte po prvom potrate som pri nejakej baktérii našla slovko POZITÍVNE. Samozrejme, na najbližšej kontrole som sa na to hneď opýtala. Dozvedela som sa, že je to niečo, čo má v tele viac ako 70 percent dospelej populácie a nijako sa to nerieši, lebo je to absolútne neškodné. Sústredila som sa preto na všetky ostatné vyšetrenia a na baktériu som úplne zabudla. Prešli celé mesiace, všetky výsledky som mala ukážkové a moja frustrácia sa stupňovala. Potom prišla zmena lekára a jeho prekvapenie, že tento problém so mnou moja gynekologička hneď nevyriešila. Áno, mala pravdu, že túto baktériu máme v tele takmer všetci a je pravdepodobne neškodná. Stále sa však skúma jej rola v prípade spontánnych potratov a u párov, ktoré ho prekonali, je jej prítomnosť rizikovým faktorom, ktorý sa hneď rieši. Navyše, s touto baktériou sa ďalej nepohnete ani u reprodukčného imunológa, ku ktorému ma, mimochodom, moja pôvodná gynekologička tiež poslala. Nebojte sa preto pýtať a hľadať názory aj u iných odborníkov.

Zbytočne na nič nečakajte, ale pripravte sa na čakanie.

Možno vás váš lekár tiež odbije slovami „to sa stáva“ a pošle vás domov, aby ste sa o tri mesiace začali pokúšať znova. Ja vám radím, s vyšetreniami nečakajte. Čakanie bude stupňovať vašu frustráciu a predlžovať proces hľadania problému o dlhé mesiace až roky. Roky? Možno ste sa práve začudovali, aj mne to prišlo nereálne. Ale radšej sa pripravte, že ďalšie tehotenstvo po potrate nemusí prísť tak skoro. Aj ja som si myslela, že to vyriešime rýchlo. No na termíny u lekárov sa čaká dlho. Aj na výsledky vyšetrení sa čaká dlho. Chcete príklad? Medzi prvým telefonátom na hematologickú ambulanciu a výsledkami vyšetrení v mojich rukách ubehlo takmer šesť mesiacov.

Najviac sa však načakáte na posledné vyšetrenie, ktoré vám pravdepodobne predpíšu, u reprodukčného imunológa. Ak nenájdu problém predošlí lekári (zoznam vyšetrení, ktoré mi odporučili absolvovať, nájdete na konci článku), práve reprodukčná imunológia je tou (asi) poslednou nádejou na odhalenie príčiny neplodnosti. My sme sa na toto vyšetrenie, napríklad, ani nikdy nedostali, z čoho som bola neuveriteľne rozladená. Prečo je to také komplikované?

Na celom Slovensku aktuálne pôsobia len 3 kliniky reprodukčnej imunológie – v Bratislave, v Nitre a v Prešove. Našla som aj jednu kliniku v Košiciach, tá však prijíma iba pacientky svojej súkromnej gynekologickej ambulancie. Dajte si tiež pozor na kliniky reprodukčnej medicíny – znie to podobne, ale je to niečo úplne iné. My sme sa na jednej ocitli, keďže som sa ulakomila na skorší termín a pani na recepcii ma ubezpečila, že je to to isté. Pani doktorka nám však, prekvapivo, hneď začala núkať metódy asistovanej reprodukcie, z čoho sme ostali zmätení. Po pár slovách sme si však vysvetlili, že pani recepčná sa pomýlila a reprodukčná medicína predsa len nie je reprodukčná imunológia. Tiež nám potvrdila, že pracoviská reprodukčnej imunológie sú na Slovensku zatiaľ iba tri, prípadne môžeme vyhľadať pomoc v Brne alebo v Prahe.

A tak sme sa ocitli tam, kde sme boli. Vzhľadom na fakt, že problémami s plodnosťou na Slovensku trpí údajne každý šiesty pár (podľa informácií jednej z kliník reprodukčnej imunológie), viete si asi predstaviť tie čakacie doby. Tri mesiace ak máte veľké šťastie a uvoľnil sa náhodou termín, bežne je to oveľa viac. A to je len vstupná konzultácia, po ktorej sa nedozviete ešte prakticky nič. My sme (prvý raz) na termín čakali štyri mesiace. Dva týždne pred ním som dostala e-mail s pokynmi, v ktorých som sa okrem iného dozvedela, že vstupné vyšetrenie nie je možné absolvovať, keď beriete antibiotiká a až 8 týždňov po ich vysadení. Skoro som vykypela, že mi tieto informácie nedali už vtedy, keď som nás na vyšetrenie objednávala, aby sme sa dobre pripravili. V tom čase som totiž práve dobrala antibiotiká.

Termín padol, dostali sme o štyri mesiace ďalší. Ten sme tesne pred zrušili my, pretože som sa, opäť len náhodne, dozvedela, že reprodukčný imunológ nemôže robiť testy, kým máte tú nešťastnú baktériu, lebo údajne jej prítomnosť skresľuje výsledky. Frustrácia prechádzala do hnevu. Nemohli by pacientov na tieto záležitosti proaktívne na klinike reprodukčnej imunológie vopred upozorniť? (Na diskusnom fóre mali viaceré ženy poznámky, že to podľa nich nerobia schválne, lebo potom si účtujú poplatky aj za liečenie niečoho, čo vám inak zadarmo vylieči váš gynekológ. Toto ale berte len ako konšpiračnú teóriu. Každopádne, keď sa objednáte na vyšetrenie na klinike reprodukčnej imunológie, ubezpečte sa, že ste aspoň 8 týždňov obaja s partnerom „čistí“ a že nemáte nijaký pozitívny gynekologický ani urologický nález.)

A keď som už načrtla tie poplatky. Pripravte sa, že vaša peňaženka návštevy kliniky reprodukčnej imunológie pocíti. Len vstupné vyšetrenie (v Nitre, kam sme mali ísť) stojí 355 eur pre pár. Samozrejme, mnohé ďalšie potrebné úkony a lieky si platíte navyše. Podľa diskusií na internete tam mnohé páry nechali stovky eur. Niektoré tam riešenie svojho problému našli, iné nie. Tehotenstvo je veda a neplodnosť problém, ktorého príčinu sa vám nemusí podariť odhaliť.

Tehotenstvo po potrate – čo absolvovať

Ak prekonáte potrat a nechcete ísť metódou „trikrát a dosť“, zvážiť by ste mali okrem dôkladného gynekologického vyšetrenia najmä tieto: endokrinologické a hematologické u ženy, urologické + spermiogram u muža, genetické spoločne a v poslednej fáze aj vyšetrenie na klinike reprodukčnej imunológie, taktiež spoločne s partnerom.

Tehotenstvo po potrate je však náročné nielen na fyzické, ale aj to duševné zdravie. No o tom niekedy nabudúce. Verím, že skúsenosti z tohto článku vám pomôžu alebo vás aspoň nasmerujú na správnu cestu. Vedzte ale, že nie som lekárka ani odborníčka, preto všetky informácie z tohto textu berte len ako moje osobné skúsenosti. Vo všetkom sa raďte so svojimi ošetrujúcimi lekármi. Najmä nezabudnite, že by to mali byť ľudia, ktorým dôverujete. Tiež porozmýšľajte, či a komu sa o svojom probléme chcete zdôveriť – viac som sa tejto témy dotkla v TOMTO ČLÁNKU. A nakoniec, nestrácajte nádej! Keď sa to stalo mne a začala som sa ľutovať, situáciu to len zhoršovalo. Až som si jedného dňa povedala dosť a o necelé dva mesiace som na teste opäť našla dve čiarky. Tehotenstvo je očividne niečo medzi nebom a zemou.

Viac o týchto témach budem postupne rozoberať na blogu v TEJTO KATEGÓRII a na svojom profile na INSTAGRAME. Za fotografie použité v tomto článku ďakujem kamarátke a skvelej fotografke Iv Poruban Santovej.

Prajem veľa síl.

Veronika